Pri chorobách plodu, keď odumiera plod, klesá sila včelstva a v horšom prípade dôjde k zániku. Pri menej infekčných chorobách, ako napr. zvápenatenie alebo vreckovitosť včelieho plodu, dá sa jednoduchým zásahom podporiť čistiaci pud a samovyliečenie sa včelej rodiny. Dosiahnuť sa to môže aj vytvorením umelého roja a osadením do vydezifikovaného úľa. Článok zverejnil Dr. Wolgang Ritter v časopise Imkerfreund 03/2009 a nazval túto metódu "postup otvoreného umelého roja", ktorý sa môže použiť aj pri liečení moru včelieho plodu.

Pri výskyte choroby zvápenatenie včelieho plodu alebo vreckovitosť včelieho plodu sa okrem známych opatrení, ako zúženie, kŕmenie, kočovanie za znáškou, výmena matky, výmena plástov, môže ako ozdravujúci zásah použiť tvorba otvoreného umelého roja (Obr. 1). Keď je včelstvo napadnuté morom včelieho plodu, alebo zásoby v plástoch obsahujú spóry pôvodcu tejto choroby (baktéria Bacillus larvae), tieto veľmi odolné spóry sa musia eliminovať. Obvykle tvorbou zatvoreného umelého roja. Pri tvorbe zatvoreného umelého roja sa včely zmetú do rojnice (Obr. 2), na 2-3 dni umiestnia do tmy a potom sa premiestnia do čistého úľa na medzistienky. Počas pobytu v tme a v chlade včely vytvoria tesný strapec, obtieraním o seba sa zbavujú spórov z povrchu tela a spotrebujú všetku potravu, ktorú si nabrali pred zmetením do rojnice. Tento postup spôsobuje trochu problémy, lebo včely si počas dvojdňového väzenia stále pamätajú svoje stanovište, preto musia byť umiestnené na iné miesto mimo pôvodného letového dosahu, alebo presne na to isté miesto. Pri trojdňovej väzbe toto síce odpadá, ale je tu riziko, že umelý roj umrie hladom. Pri tomto pobyte v tme a chlade je dôležité aby bol spotrebovaný celý obsah medového vačku včely (aby v ňom neostali spóry), a zároveň nestratiť roj hladom. Pri väčšom počte napadnutých včielstiev ešte vystupuje problém, že nemusí byť po ruke dostatočný počet rojníc. Aj keď sa na to použije len obyčajný kartón, je tento spôsob náročný na čas a prácu. K tomu treba ešte prirátať aj vhodné umiestenie v tme a chlade a potom zmena stanovišťa, často je včelárom jednoduchšie takého rodiny utratiť ako liečiť. Aby sa tento postup zjednodušil, často sa skúšajú rôzne zjednodušené postupy, ktoré ale často zlyhajú. Už pred pár rokmi predstavil Henric Hansen vylepšený postup ozdravujúceho zásahu v prípade výskytu moru včelieho plodu. Dnes sa označuje ako tvorba otvoreného umelého roja. CVUA Freiburg v Nemecku tento postup ešte vylepšil a už niekoľko rokov nasadzuje ako ozdravný zásah proti moru včelieho plodu. Podstatný rozdiel je v tom, že sa môže tento postup použiť bez pobytu roja v tme a na tom istom stanovišti. Účinok pobytu v tme a chlade je nahradený "stavebnými plástami" (Obr. 3). V stavebnom strapci sa tesne sediace včely tiež zbavujú spórov z povrchu tela a sú zamestnané prácou s voskom (Obr. 9). Pritom spotrebujú potravu, ktorú si nabrali pred zmetením, alebo ju uskladnia do novovyrobených plástov (Obr. 12). Keď sa tieto novovystavené plásty po 3 dňoch odoberú a zničia, je tento umelý roj v takom istom stave, ako po pobyte v tme a chlade. Pri tvorbe otvoreného umelého roja sa pred zmetením včiel matka odchytí a uväzní (Obr. 4), včely sa ochotnejšie nasťahujú a neopustia nový úľ ako roj. V období, keď nie je žiadna znáška, sa musí prikrmovať. V protiklade k pobytu v tme, nemá prikrmovanie negatívny vplyv na ozdravovací proces. Avšak ak nie sú všetky rodiny na danom stanovišti súčastne takto ošetrené, môže dôjsť k rabovke a tým aj k prenosu spórov. Preto je najvýhodnejšie ošetriť všetky rodiny, keď sa pritom zlikvidujú všetky plodové plásty, tým sa na danom stanovišti výrazne zníži populácia klieštika včelieho a riziko ďalšieho vypuknutia nákazy. Dodatočne sa môžu roje ošetrit kyselinou mliečnou, alebo kyselinou štavelovou. Pri tomto postupe je veľmi dôležité, aby úľe boli dôkladne vydenzifikované a treba dodržať trojdňovú stavebnú fázu. Pri silnom zamorení je riziko opätovného prepuknutia nákazy pomerne vysoké. Tieto umelé roje musia mať dostatok času, aby dosiahli dostatočnú silu k prezimovaniu, termín máj až do konca júla je bezproblémový. V prípade nejasného rozsahu nákazy, možného rizika opätovného prepuknutia alebo veľkého počtu rodín na stanovišti je výhodnejšie nakazenú rodinu utratiť. Postup tvorby otvoreného umelého roja Pracovný plán ozdravovacieho postupu pri napadnutí morom včelieho plodu Úle vydenzifikovať: pre každú postihnutú rodinu pripraviť dôkladne vydenzifikovaný úľ. Dezinfekziu vykonať podľa nejakého spoľahlivého, alebo predpísaneho postupu. Napr. úľ dôkladne oškrábať, s 5% lúhom sodným vykefovať a/alebo dôsledne opáliť plameňom, alebo horúcovzdušnou pištolou (600-1000°C) . Môže sa použiť rotačná výmena úľov: akonáhle sa uvoľní jeden úľ, hneď sa sa vydenzifikuje a použije pre nasledujúcu rodinu. Horné rámiky: do každého úľa položiť 3-5 latiek s pásikom z medzistienky (Obr. 3). Pretože tieto budú potom spálené, postačuje použiť nejaké drevenné odpadky, napr. dve tenké latky, medzi ktoré sa vloží pásik medzistienky a zosponkujú sa do kopy. Namiesto pásika z medzistienky postačuje aj latku zo spodu natrieť voskom. Matka: kráľovnú uväzniť do klietky. Krok za krokom: 1. Matku uväzniť do klietky. Ak sa matku nepodarí nájsť, postup je popísaný nižšie 2. Pôvodný úľ odložiť bokom a na jeho miesto položiť prázdny vydenzifikovaný úľ. 3. Do nádstavku namiesto rámikov zavesiť podľa sily včelstva 3-5 latiek (Obr. 4) 4. Matku v klietke, uzavretú cukrovým cestom, zavesiť medzi stredné latky (Obr. 4). Včely ju za niekoľko hodín oslobodia. 5. Založiť vrchnák 6. Pred letáč z dosky alebo novím urobiť plošinku, po ktorej včely, ktoré zmetáme pred úľ z plástov, vystúpajú do nového úľa (Obr. 1 a 5). Všetky plásty spáliť (Obr. 7)! 7. Keď sa včely nasťahujú do nového úľa, noviny, po ktorých včely vykráčali, spáliť. Ak je tá plošinka z dreva, oškrábať zvyšky vosku a medu a opáliť plameňom. 8. Po troch dňoch do prázdneho nádstavku vložíme rámiky s medzistienkami (Obr. 8) a podložíme pod nádstavok, v ktorom sú včely (Obr. 9), tie horné rámiky s divokou stamevbou povyberáme a včely ometieme na medzistienky (Obr. 10 a 11). Tú povyberanú divokú stavbu spálime (Obr. 12).

Obr. 1 Obr. 2 Obr. 3 Obr. 4 Obr. 5 Obr. 6

Obr. 7	Obr. 8
Obr. 9	Obr. 10
Obr. 11	Obr. 12
Ozdravovanie jedného stanovišta, napadnutého morom včelieho plodu, tvorbou otvorených umelých rojov. Keď si včelári pomáhajú, práca ide od ruky.

Dr. Wolfgang Ritter, Imkerfreund 03/2009

Dr. Wolfgang Ritter vedúci pracovník Inštitútu pre hygienu zvierat vo Freiburgu, Nemecko. Zaoberá sa diagnózou a liečbou včelých chorôb. Je činný pri viacerých medzinárodných organizáciach ako odborník na choroby včiel, napr. aj pri Apimondia. Okrem knihy o chorobách včiel napísal množstvo článkov o prevencii a liečbe chorôb včiel.

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.