V podstate je rojenie a tvorba umelých rojov prospešné pre zlepšenie zdravotného stavu včelstiev, pretože pre včely je to čistý a zdravý nový začiatok. Klieštik včelí a spóry pôvodcu moru včelieho plodu, ktoré si včely nesú sebou, sa dajú jednoduchým spôsobom sanovať.

Tvorba umelých rojov: včely sú zmetené cez smyk do prázdneho
nádstavku. Potom nasleduje hladovka. Účinná metóda k sanácii
spórov pôvodcu moru včelieho plodu, lebo včely počas hladovky
spotrebujú krmivo, ktoré si stihli nabrať. Rojenie je okrem rozmnožovania sa včelstiev aj úspešná stratégia včiel, ako sa "zbaviť" choroboplodných zárodkov. Ale čo sa týka klieštika včelieho a moru včelieho plodu, toto platí obmedzene, lebo rojacie sa včely na sebe nesú roztoče klieštika a v potrave, ktorú si na cestu zobrali, sa môžu vyskytovať aj spóry pôvodcu moru včelieho plodu. Aj keď rojová nálada chorých včelstiev sa vyskytne zriedkavo, ale aj tak môže neznámy roj so sebou niesť aj nepríjemné prekvapenie, ale ktoré sa jednoducho eliminovať.

Roje a klieštik včelí

Vlastné roje v normálnom prípade neskrývajú žiadne prekvapenia, pretože včelár pozná zdravotný stav a vlastnosti svojich včelstiev. Neznáme roje by sa mali starostlivo vyšetriť, do akej miery je napadnutý klieštikom. Roj, ktorý pochádza zo silne napadnutého včelstva, má podstatne viac klieštikov ako roj zo rodiny s nízkou populáciu klieštika včelieho.
Diagnostika je jednoduchá, pokiaľ je roj v rojnici so sieťovaným dnom: rojnica sa uloží trochu naklonene a podloží sa biely papier, či iná vhodná podložka. Ak cez noc padne viac ako 5 roztočov, odporúča sa tento roj ošetriť proti klieštikovi včeliemu - toto samozrejme vylučuje využiť medný výnos roja v tomto roku. Odporúča sa jednorázové ošetrenie kyselinou štavelovou, pokiaľ je roj v rojnici cez noc v tme a chlade. Pokvapkanie včiel kyselinou štavelovou (30-50 ml) je jednoduchý úkon, tak ako sa to robí aj pri zimnom ošetrení včiel. Nemusíte si robiť žiadne starosti, keď toto včelstvo v zime, keď neploduje, znovu ošetríte kyselinou štavelovou - tie včely z roja sú už dávno nahradené novou generáciou, takže sa nejedná o druhé ošetrenie.
Rojový strapec visí na materskej mriežke.
Ak sa roj neošetril počas pobytu v tme a
chlade kyselinou štavelovou proti klieštikovi,
teraz je posledná možnosť to vykonať. Ošetrenie roja kyselinou štavelovou je tá správna voľba, lebo iné organické kyseliny nie sú vhodné:

Kyselina mravčia by mohla spôsobiť veľký nepokoj včiel v umelom roji a mohla by zapríčiniť rozsiahly úhyn včiel. Kyselina mravčia sa používa až keď včely plodujú, vtedy zvyčajne neopustia úľ.

Kyselina mliečna je najúčinnejšia, keď včely voľne sedia na plástoch a nie, keď sedia tesne v rojovom strapci.

Preparáty na báze tymolu sa nedporúča použiť na ošetrenie rojov, ale až keď včely plodujú a už sa liahne prvá generácia. Negatívum: odber krmiva sa spomalí a okrem toho sú tieto preparáty efektívne pri konštantnej teplote!

Je možné použiť u roja proti klieštikovi biotechnické opatrenia?

Väčšinou mladé rodiny z roja samé od seba nestavajú trúdi plást, pretože včely sa snažia v prvom rade si zabezpečiť existenciu novými robotnicami. Vyrezávanie trúdieho plodu je možné u skorých rojov a to len zásahom včelára. Keď začne matka klásť, vloží sa do úľa do plodiska trúdi plást s nezaviečkovaným plodom z inej rodiny. Po zaviečkovaní tohto trúdieho plodu sa rámik vyberia a tento postup sa môže zopakovať a tým aj značne zredukovať populáciu klieštika.

Letné ošetrenie

Mladé rodiny by sa mali ošetrovať proti klieštikovi v tom istom čase, ako aj ostané rodiny na danom stanovišti. Uprednostní sa kyselina mravčia pred mliečnou, lebo táto účinkuje aj v zaviečkovanom plode. Kyselina mliečna účinkuje len na roztoče nachádzajúce sa na včelách a postrek sa musí niekoľko krát zopakovať.

Reinvázia klieštika v rojoch

Pani Dr. Eva Rademacher v jednom pokuse umiestlila umelé roje bez klieštika medzi produkčné včelstvá a zistila, že mladé rodiny z tých umelých rojov vykazovali po niekoľkých týždňoch veký počet klieštikov (zalietavanie včiel, rabovka). Toto sa javí aj vo včelárskej praxi: pri sanácii moru včelieho plodu tvorbou umelých rojov veľa rodín vyhynulo, lebo ošetrenie proti klieštikovi sa nevykonalo, alebo sa vykonalo neskoro. Klieštiky sa "vrhli" na nový plod (na začiatku je len málo plodových buniek) a túto prvú generáciu mladých včiel značne poškodili - tie potom nemohli plnohodnotne naplniť svoje poslanie vo včelstve.

Roje a mor včelieho plodu

Rojacie sa včely si na cestu naberú zásobu krmiva s ním aj spóry pôvodcu moru včelieho plodu. Tieto spóry sa vyskytujú aj na včele na jej chĺpkoch. Spóry v krmive, ktoré včela spotrebovala, nepredstavujú žiaden problém, lebo sa trusom dostanú preč a tým sú neškodné. Problém je ale v krmive, ktoré včela nespotrebovala, ale ho uložila do novovybudovaných plástov. V nepriaznivej situácii to môže zapríčiniť akútne prepukutie choroby. Ale tomuto sa dá jednoducho predísť: neznáme roje, alebo roje z rizikových oblastí nechať dostatočne vyhladovať. Tým včely spotrebujú všetky zásoby, ktoré si nabrali na cestu a čistiaci pud včiel zredukuje výskyt spórov na tele včely. Problém je ale odhadnúť, koľko zásob roj ešte má, keď chytíme roj a nevieme, ako dlho je už na ceste. Tu pomôže kontrolovanie roja počas pobytu v tme a chlade - baterkou si posvietime do rojnice a rozpoznáme to na malátnych pohyboch včiel. Akonáhle nájdeme na dne prvé mŕtve včely, usadíme roj do pripraveného vydezinfikovaného úľa na medzistienky a zakŕmi sa tekutým krmivom. Poprípade, ak treba prečkať noc, do rojnice vtlačíme kŕmne cesto vo veľkosti orecha a na druhý deň usadíme včely do úľa.

Iné choroby

Ostatný pôvodcovia chorôb nepredstavujú v rojoch veľký problém, lebo do výstavby nového diela sa zredukujú a nemajú vhodné podmienky k rozmnožovaniu sa. Pri výskyte zvápenatenia včelieho plodu pôvodca choroby ostáva v pôvodnom úli a na vyrojených včelách sa sotva vyskytuje. Pri nozémovej nákaze ostávajú spóry pôvodcu takisto v pôvodnom úli, zataľ čo vyrojené včely si vystavajú čisté dielo.

Dr. Friedrich Pohl, Dr. Werner von der Ohe
Deutsches Bienen-Journal 05/2008

Dr.rer.nat Friedrich Pohl, biológ, včelár a autor niekoľkých včelárskych kníh a mnohých článkov. Narodený v r. 1963, študoval na Univerzite v Bochume (Nemecko) a Groningene (Holandsko).Včely chová od svojich 14 rokov. Včelami sa zaoberá nielen ako včelár, ale aj profesionálne ako biológ a zamestnanec veterinárnej služby v Brémach (Nemecko).

Dr. Werner von der Ohe, riaditeľ Včelárskeho ústavu Celle (Nemecko)

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.