Greenpeace, európska včelárska organizácia Bee Life, ako aj iné orzanizácie na ochranu životného prostredia a spotrebiteľa chcú pred európskym súdnym dvorom obhajovať čiastočný zákaz neonicotinoidov Clothianidin, Imidacloprid a Thiamethoxam. Obaja výrobcovia Bayer a Syngenta podali žalobu proti dvojročnému zákazu, ktorý platí od 1. decembra 2013. "Žaloba Bayeru a Syngenty sa nevťahuje len na zrušenie zákazu, ale aj súčastne chcú dosiahnúť rozsudok proti princípu opatrnosti", povedal Marco Contiero, hovorca Greenpeace v Bruseli. Za dočasný zákaz sa vyjadrila aj väčšina členských štátov EU. Taliansko, Anglicko a Maďarsko boli proti. Podľa vyjadrenie hovorcu firmy Bayer, hrozí firme strata okolo 80 miliónov Euro. Syngenta odhaduje stratu na 35 miliónov Euro.

Schvaľovací proces pre prostriedky na ochranu rastlín v EU sa musí prepracovať. K tomuto záveru dospeli vedci z inštitútu pre výskum životného prostredia v Landau. Poukazujú na o veľa vyššie hodnoty fungicídov vo vodách, ako je predpokladané podľa platného matematického modelu schvaľovacieho procesu. Už v predchádzajúcich rokoch boli vo vodách namerané alarmujúce hodnoty insekticídov. Takmer polovica všetkých nasadených prostriedkov na ochranu rastlín v EU sú fungicídy. Tieto sú preventívne aplikované vo vyšších dávkach. Dažďom sa dostávajú do riek a jazier, kde sa konzentrujú. Táto konzentrácia je pri schvaľovacom procese vypočítavaná matematickým modelom a keď predpokladaná hodnota je pod určitou hranicou, je potom prostriedok schválený. Ale správnosť tejto prognózy nebola doteraz dostatočne otestovaná.
Môže sa namietať, že tie rozdiely medzi modelom a skutočným stavom vznikajú nesprávnou aplikáciou. Ale podľa vedcov by nesprávna aplikácia zapríčinila asi polovicu zo skutočného stavu. "Naše výsledky ukazujú, že model nesprávne vypočítava predpokladané hodnoty konzetrácie fungicídov", vysvetľuje autor štúdie Dr. Ralf Schulz. Odporúča, aby sa riziko veľkého počtu schválených účinných látok ešte raz prehodnotilo. V porovnaní s insekticídmi a herbicídmi je vplyv fungicídov na ekosystémy ešte málo známy. Prvé dáta poukazujú na silný vplyv na žaby a obojživelníky. Štúdia bola zverejnená v odbornom časopise Environmental Science and Technologgy.

Približne 1,5 milióna ton jahôd sa dostanú na trh v EU. Ich hodnota je približne 2 miliardy Euro. Približne polovica hodnoty ide na vrub včelám za ich opeľovaciu činnosť. Toto zistili vedci z Univerzity v Göttingene a Würzburgu. Skúmali účinok opeľovania hmyzom rôznych sort jahôd na tvar, hmotnosť, pevnosť a trvanlivosť. Keď sú kvety jahody opeľované včelami - predovšetkým zednice rezavá (osmia bicornis) a včela medonosná (apis mellifera) - zvyšuje sa hodnota plodu, v porovnaní s plodmi, ktoré boli opelené vetrom alebo samo opelené, zhruba o 38-54%. Plody opelené včelami boli rovnomerného tvaru a o 11-30% tažšie. Okrem toho boli plody pevnejšie a vydržali o 12-26 hodín dlhšie. Dlhšia trvanlivosť sa pripisuje hormónom rastlín, ktoré sa vytvorili po opelení kvetu. Čim viac jednotlivých kvetov sa opelilo, tym viac hormónov rastlina produkovala. Výsledky výskumu boli zverejnené v Proceeding of the Royal Society B 281.

V suchých brazílskych regiónoch Rio Grande do Norte sucho rozsiahlo poškodilo poľnohospodárstvo a včelárstvo. V roku 2012 klesol počet včelých rodín o 63%. Export medu klesol z 1500 ton na 266 ton. Pritom medný premysel bol v tom regióne založený len pred nedávnom.
Zverejnené: Proceeding of the Apimondia Kiev