Strata dobrej matky, či polovice včelstiev vyrojením, frustruje a stojí nás to med. Kontrola rojivej nálady a zabránenie rojeniu je od polovice apríla do konca júna hlavné včelárske prikázanie.

Bežný postup: každotýždenné podrobné prezeranie plástov je v čase rojivých nálad pevne začlenené do rozvrhu hodín. Všetky plásty z plodiska sa jeden po druhom vyťahujú a podrobne prezerajú, aby sa neprehliadla žiadna rojová materská bunka. Veľa včelárov pre istotu vylamuje aj materské misky, čo zbytočne zdržiava. Vyťahovaním všetkých plástov sa zbytočne vyrušujú včely a zvyšuje sa riziko pripučenia matky.

Alternatíva: Jednoduchým preklopením nádstavku sa dá po získaní zručnosti do jednej minúty zistiť, či sa rodina chystá na vyrojenie. Rámiky vyťahujeme až vtedy, keď po preklopení nádstavku zistíme, že rodina je v rojovej nálade. Podmienky k tomu: plodisko sa skladá z dvoch nádstavkov a je oddelené od medníka materskou mriežkou. Keď plodisko pozostáva z dvoch nádstavkov, včely vystavajú rojové materské bunky väčšinou na okrajoch horného plodiska. Preto preklopíme horný plodiskový nádstavok a prezrieme spodnú stranu rámikov. Ak nájdeme čo len jednu zaplodovanú materskú bunku, rodina je v rojovej nálade. V tom prípade musíme vyťahovať a prezrieť každý rámik v spodnom a hornom plodikovom nádstavku. Na rámiku je veľa včiel, čo nám môže znemožniť odhalenie materskej bunky. Preto včely z rámika trochu otrasieme a vylámeme všetky materské bunky. Ak prehliadneme len čo jednu, rodina sa nám vyrojí. Po čase získame cvik a obe plodiská prezrieme za 5 minút. Týmto si udržíme rodiny po kope a včely budú naďalej znášať nektár.

Dôležité je pri tom, aby sa kontrola preklopením nádstavku vykonávala presne v 7-dňových odstupoch (napr. každú sobotu). Ak odložíme kontrolu na neskôr čo len o jeden deň, môže sa stať, že sa nám rodina vyrojí. Materská bunka je zaviečkovaná na ôsmy deň a väčšinou sa včely vyrojia, akonáhle zaviečkujú prvú materskú bunku. Ak na ôsmy deň nájdeme zaviečkovanú materskú bunku a rodina sa ešte nevyrojila, s veľkou pravdepodobnosťou sa vyrojí, aj keď ihneď vylámeme všetky materské bunky.

Cvikom získať prax: Najprv zložíme medníky, potom preklopíme horný plodiskový nádstavok a dymákom zatlačíme včely do vnútra nádstavku (obr. 1). Ak sa rodina chce vyrojiť tak s vysokou pravdepodobnosťou uvidíme na spodnom okraji rámikov horného plodiska zaplodované rojové materské bunky (obr. 4). Nedajte sa pomýliť trúdimi bunkami - tie sú na rozdiel od materských buniek vodorovné. Potom včelárskym rozperákom trochu roztlačíme rámiky od seba (obr. 2) a skontrolujeme kraje plástov. Kto slabšie vidí, môže si pri tom pomôcť baterkou. Dôkladne prezrite najmä rohy a trúdi plást. Takto prelistujeme všetky rámiky a vašej pozornosti neujdú ani skryté materské bunky (obr. 5). Materské bunky, v ktorých ešte nie je materská kašička, nie sú tak nápadné a ľahko uniknú našej pozornosti. Treba si na to dať pozor, lebo ak sa v takejto bunke nachádza holé vajíčko, ktoré môže byť už 3 dni staré, tak pri následnej prehliadke bude asi už rodina vyrojená. Preto včelárskym rozperákom rozhrňte každú podozrivú bunku.
Začiatočníkom vždy odporúčam počas prvých troch kontrôl ešte dodatočne povyťahovať všetky plásty a presvedčiť sa, či naozaj nič neprehliadol. Tým získa istotu a prax.

Horný plodiskový nádstavok preklopiť a včely dymákom vytlačiť do vnútra nádstavku. Takto vidíme na okrajoch rámikov každú maličkosť a včely nám neprekážajú. Rodiny v rojovej nálade. Červené kruhy ukazujú rojové materké bunky, modré obdĺžniky trúdie bunky.

Rozperákom trochu roztlačíme rámiky od seba a pozrieme sa medzi plásty. Neškodné materské misky. Pozor na dobré skryté materské bunky (v červenom kruhu). Šípka na hornom obrázku ukazuje materskú bunku bez materskej kašičky ešte holým vajíčkom - na tieto si trebe dať pozor, lebo sú ľahko prehliadnuteľné.

Dr. Pia Aumeier, Deutsches Bienen-Journal 04/2009

Pani Dr.rer.nat Pia Aumeier, študovala biológiu na Univerzite Erlangen-Nümberg (Nemecko), zameranie zoólogia/parazitológia. Diplomovú prácu robila na Bavorskom včelárskom ústave v Erlangene. Dizertáciu vo včelárskom výskumnom ústave Univerzity Hohenheim, v ktorej sa zaoberala klieštikom včelím a nadaľej sa tejto téme vedecky venuje. Vo svojom výskume sa jej podarilo izolovať niektoré aromatické látky, pomocou ktorých klieštik hľadá svojho hostiteľa. Okrem vedeckej práce sa venuje praktickému včeláreniu, poriada mnoho kurzov pre začiatočníkov a pokročilých. Spoluatorka niekoľkých včelárskych kníh a autorka nespočetných článkov.

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.