Správne odhadnúť stav populácie klieštika včelieho (Varroa destructor) hrá v boji proti tomuto parazitovi dôležitú úlohu, aby sa včasne rozpoznala veľkosť napadnutia a tak isto aj správne odhadla účinnosť ošetrenia. Aka sa to dá jednoducho a rýchlo zistiť, je popísané v nasledujúcom článku.

Dnes má včelár k dispozícií v každom ročnom období rôzne účinné spôsoby ošetrenia proti klieštikovi včeliemu. Keď aj napriek tomu dôjde k veľkým strátám včelstiev, mohlo to byť zapríčinené aj neskorým, alebo nesprávnym odhadom stavu populácie klieštika, alebo mylnou predstavou o účinnosti ošetrenia. Ak niekto čaká, až kým sa prejavia viditeľné príznaky (poškodený plod,zdeformované včelyv úli, viditelné klieštiky na viacerých včelách), je už veľmi neskoro a zánik včelstva je takmer istý.
V chove včiel má správne odhadnutie stavu klieštika veľký význam, aby sa vyšľachtili odolné včely. Je známe, že klieštik sa v každej rodine rozdielne rozmnožuje, preto porovnávanie populácie klieštika v každej rodine je dôležité kritérium pre šlachtiteľský chov. Preto sme v posledných rokov v rámci projektu Zlepšeniu selekčných metód v odchove včiel v spolupráci s viacerými skúšobnými prevádzkami v celom Nemecku vyskúšali rôzne metódy zisťovania stavu klieštika.

Vysoká vierohodnosť relatívneho napadnutia klieštikom

Obr.1: Vzorka včiel sa získa tak, že sa z medníka strasie niekoľko včiel na fóliu a z nej sa presype min. 30 gramov včiel do vhodnej označenej nádobky.


Obr.2: Vzorky odvážiť s presnosťou na 0,1g.


Obr.3: Potom, čo v mydlovom roztoku roztoče odpadli zo včiel, sa vzorka prepláchne prúdom vody v dvojitom site, aby roztoče prepadli do spodného sita.


Obr.4: V spodnom site sú len roztoče. Spočítanie uľahčí, keď sa roztoče vysypú na svetlý papier.

Postup zistenia napadnutia rodiny klieštikov včelím [%]:

1. Z plástu zo stredu medníka strasieme včely na fóliu.

2. Približne 30g včiel vysypať do pohára.

3. Po usmrtení včiel (v mrazničke) zistiť hmotnosť včiel.

4. Vzorku na minimálne 15 minút zaliať mydlovým roztokom, intezívne pretriasť.

5. V dvojitom site prúdom vody oddeliť včely od roztočov.

6. Roztoče spočitať a vypočítať počet roztočov na 10 gramov včiel:
Počet roztočov / hmotnosť včiel v gramoch x 10 = napadnutie včelstva v %

Stav populácie klieštika sa dá zistiť aj sledovaním spádu na podložke. Ale pritom sa vyskytuje niekoľko problémov, ktoré často zapríčinia chybný odhad:

len časť roztočov padne na varroa podložku

v priebehu krátkeho času môžu mravce, uholaky, alebo larvy vijačky odstániť početné množstvo roztočov

spád klieštika sa kolíše zo dňa na deň, tak že len plynulým sledovaním počas 2-3 týždňov sa dajú dosiahnúť stabilné priemerné hodnoty

pri väčšom množstve meliva na podložke je možné niektoré roztoče prehliadnúť

Ako alternatíva sa ponúka zistovanie počtu klieštikov na vzorke včiel. Ponorením do mydlového roztoku sa roztoče, držiace sa včiel, uvoľnia a pomocu sita sa ľahko oddelia a spočítajú.
Tento spôsob bol navrhovaný už v roku 1980 včelárskymi vedcami Ritter a Ruttner a od začiatku 90-tich rokov je úspešne používaný vo Včelárskom ústave Hohen Neuendorf (Nemecko). Porovnaním na skúšobných prevádzkach sa ukázalo, že jednorázová vzorka včiel umožňuje spoľahlivejší odhad populácie klieštika v porovnaní s trojtýždňovým sledovaním spádu na podložke. Počas testov vitality včiel (včelstvá sa neošetrujú proti klieštikovi a pozorujú sa) sa ukázalo, že správne odhadnutie stavu klieštika v júli umožňuje predpovedať, či neošetrené včelstvá prežijú zimu. Zložitými štatistickými metódami sme zistili, že zistovanie populácie klieštika na vzorke včiel je menej ovplyvňované nekontrolovateľnými vplyvmi okolia, ako pri sledovaní prirodzeného spádu na podložke.
Z biologického hľadiska je zaujímavá aj tá skutočnosť, že zistovaním relatívneho napadnutia klieštikom na vzorke včiel sú zohľadnené rozdiely vo veľkosti jednotlivých rodín. Silné rodiny oddolajú podstatne väčšiemu množstvu klieštikov ako slabé. Ohrozenie jednej rodiny, poprípade jej schopnosť oddolať, sa dá presnejšie oddhadnúť pomocou relatívneho napadnutia ako nejakým absolútnym číslom, ktoré zobrazuje len počet klieštikov.

Odoberanie vzorky

V jednom pokuse vo Včelárkom inštitúte v Kirchhaine bolo z 19 rodín opakovane odobraných spolu 247 vzoriek včiel a sledovalo sa, aký vplyv má veľkosť vzorky na spoľahlivosť metódy. Najviac sú klieštikom napadnuté mladé včely v okolí plodiska, ale v plodisku a v blízkosti letáča sa vyskytovali najväčšie odchýlky. Preto je najvhodnejšie odoberať vzorku včiel z medníka, poprípade z okrajových zásobných plástov. Napadnutie týchto včiel je približne 68% z napadnutia včiel v plodisku, ale medzi obidvoma hodnotami napadnutia existuje úzka súvislosť (r=0,85, p<0,0001). Výkyvy hodnoty napadnutia sú v medníku menšie (opakovateľnosť w=0,85 oproti w=0,7348). Popri tom je odoberianie vzorky z medníka jednoduchšie a neohrozuje matku.
Aby sa zistila aj slabá populácia klieštika, mala by mať vzorka včiel min. 30 gramov, čo je asi 300 včiel. Jednoducho zo stredu medníka striasť včely na fóliu, fóliu preložiť a včely vysypať do nádobky (viď obr. 1). Ako nádobka na vzorku sa hodí nejaký pohárik so zatváracím viečkom, ktorý má objem približne 100ml - keď je tento objem voľne zaplnený včelami, tak obsahuje približne 50 gramov včiel. Nezabudnúť vzorku označiť riadne označiť (dátum a číslo úľa).
Včelárom býva ľúto, keď majú usmrtiť zhruba 300 včiel, ale keď si pomyslíme, že denne sa za letového počasia nevráti niekoľko násobne viac včiel a získaná informacia o stave klieštika môže zachrániť celú rodinu, tak sa oplatí premiesť sa cez túto morálnu zábranu. V uzavretom pohári včely relatívne rýchlo zahynú, kto chce tomuto zabrániť, môže spraviť vo víčku dierky na vetranie. Potom ich usmrtíme tým, že ich vložíme na chvíľu do mrazničky. Ak odobraté vzorky nemôžme hneď vyhodnotit, uskladníme ich v mraznička. Ak treba vzorku včiel niekde zaslať, neohrozí to výsledok, aj keď nie sú zmrazené.

Vyhodnotenie vzorky

Najprv sa musí zistiť hmotnosť včiel. K tomu sa hodí jednoduchá digitálna váha s presnosťou na 0,1g. Takéto váhy sú bežne dostať v obchodnej sieti, cena sa pohybuje okolo 40€. Pre bežnú včelársku prax netreba žiadnu drahú laboratórnu váhu. Najprv odvážime celú vzorku aj s pohárikom a poznačíme si brutto hmotnosť (obr. 2). Potom naplníme pohárik vodou a pridáme kvapku prostriedku na umývanie riadu. Včely musia byť vodou zaliate, ale pritom by voda mala byť min. 2cm od horného okraja pohárika. Ak je je pohárik dohora zaplnený včelami, tak tieto presypeme do inej väčšej nádoby. Pohárik uzavrieme a niekoľko sekúnd intezívne trasieme. Potom ho necháme na min. 15 minút stáť. V mydlovej vode sa roztoče uvoľnia zo včiel. Potom opäť asi 30 sekúnd intezívne potrasieme a vylejeme do dvojitého sita, ktoré sa používa na filtrovanie medu. Vodou ešte raz preplácheme nad sitom pohárik a víčko. Odvážime prázdny pohárik aj s víčkom a poznačíme si hmotnosť (tara). Vodným prúdom opláchneme včely v site (obr. 3). Včely ostanú v hornom site a roztoče sa prepadnú na spodné sito. Roztoče spočítame. Ľahšie sa spočítajú, keď ich vysypene na svetlú podložku (obr. 4).
Obobranie vzorky a vyhodnotenie nezaberie spolu viac ako 5 minút na jednu rodinu.

Rozbor výsledkov

Odčítaním tara (hmotnosť prázdneho pohárika) od brutto (hmotnosť pohárika so včelami) sa zistí netto hmotnosť včiel zo vzorky. Počet zistených klieštikov sa vydelí netto hmotnosťou a tento medzivýsledok sa vynasobí 10 (Počet roztočov / hmotnosť včiel v gramoch x 10). Pretože 100 včiel váži približne 10g, predstavuje vypočítané číslo percentuálne napadnutie jednej rodiny klieštikom včelím.
Príklad: Netto hmotnosť včiel je 250g, počet najdených klieštikov na vzorke je 50.

50 / 250 = 0,2 x 10 = 2%

Zo skúsenosti vieme, že rodiny, ktoré majú začiatkom júna menej ako 1% napadnutých včiel klieštikom, môžu vychovať zdravé zimné včely. Pri väčšom napadnutí je spravidla potrebné letné ošetrenie, aby sa zabezpečilo, že včely prezimujú.
Opakovaným vyšetrením percentuálneho napadnutia klieštikom sa dá spoľahlivo skontrolovať účinnosť ošetrenia. Nie je dôležité, koľko roztočov padlo počas ošetrenia, ale koľko ich ostalo vo včelstve.

Chovatelia matiek, ktorí sú zúčastnený na projekte Odchov varroa-tolerantnej včely, poskytujú údaje o napadnutí klieštikom na začiatku júla a o spáde klieštika z troch týždňov počas kvitnutia vŕby rakyty (v tomto čase je nízky stupeň napadnutia, preto má zisťovanie % napadnutia klieštikom malú vypovednú hodnotu) dôležitú informáciu o raste populácie v ich chovných včelstvách. Spolu s výsledkom ihlového testu (prepichnutie zaviečkovanej bunky tenkou ihlou, aby sa posúdilo, ako sa včely starajú o hygienu plodu) tvoria tieto údaje základ k odchovu včiel oddolných voči klieštikovi.
Ďakujeme spolkovému ministerstvu pre výživu, poľnohospodárstvo a ochranu spotrebiteľa, že finančne podporovalo projekt "Použitie a odskúšanie kontrolných parametrov pre selekciu odolnej včely medonosnej voči klieštikovi v praxi".

Dr. Ralph Büchler, Dipl.-Paed. agr. Jens Radtke, Dr. Claudia Carrido, Prof. Dr. agr. Kaspar Bienefeld
Deutsches Bienenjournal 07/2006

Dr. Ralph Büchler, Včelársky inštitút Kirchhain, Nemecko. Študoval biológiu a poľnohospodárstvo na Univerzite v Bonne. Vo svojej diplomovej práci sa zaoberal Vplyvom prostriedkov na ochranu rastlín na včely, ktoré sú označené ako včelám neškodné. Neskoršie viedol výskumnú úlohu BMLV - Neodolnosť európskej včely medonosnej voči klieštikovi včeliemu. V roku 1990 nastúpil do Včelárskeho inštitútu v Kirchhaine a o od roku 1997 je jeho riaditeľ. Zaoberá sa chorobami včiel, šlachtením k zlepšeniu odolnosti včiel a vývojom praktického chovu včiel.

Dipl.-Paed. agr. Jens Radtke, vedecký pracovník Včelárskeho ústavu Hohen Neuendorf (Nemecko).

Dr. Claudia Carrido, biologička, pracuje vo Včelárskom inštitúte Kirchhain (Nemecko). Zaoberá sa včelami, osami, opeľovaním, vplyvom geneticky modifikovaných rastlín a prostriedkov na ochranu rastlín na včelárstvo, parazitmi a chorobami včely medonosnej.V svojej dizertácii sa zaoberala rozmnožovaním klieštika včelieho. Pracovala v Thajsku, kde sa zaoberala východnou včelou (Apis cerana) a tiež v Brazílii, kde sa zaoberala africkou včelou.V súčastnosti je aj externá docentka a prednáša po celom svete na témy odlonosť včiel voči klieštikovi, divé včely, osy, ekológia.

Prof. Dr. agr. Kaspar Bienefeld, čestný profesor na Humboltovej univezite v Berlíne, riaditeľ Včelárskeho ústavu Hohen Neuendorf (Nemecko). Študoval poľnohospodárske vedy v Bone, promoval na Technickej Univerzite v Mníchove o dedičnosti vlastností včely medonosnej. Po promócií pôsobil 3 roky ako vedecký procovník vo Včelárskom inštitúte Oberursel, kde sa zaoberal vplyvom vlastností matky na robotnice. V roku 1997 na túto tému habilitoval na Humboltovej Univerzite v Berlíne. Od roku 1992 pracuje vo Včelárskom ústavu Hohen Neuendorf, od roku 1995 ako jeho riaditeľ. V roku 2000 sa stal profesorom Humboltovej Univerzity v Berlíne. Jeho hlavné zameranie je šlachtenie včiel, molekulárne a genetické skúmanie na varoatoleranciu včiel. Zaoberá sa aj konceptami na zachovanie ohrozených druhov včiel, najmä na blízkom východe.

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.