Diagnóza prirodzeného spádu klieštika včelieho je dôležitým bodom v koncepte boja proti klieštikovi, ale bohužiaľ len zriedkavo je dôsledne dodržiavaná. Sledovaním prirodzeného spádu napr. v júli, teda pred letným ošetrením, sa dá odchadnúť, či je možno kľudne využiť neskorú letnú znášku (alebo ísť na dovolenku), alebo je nutné okamžité ošetrenie. Koniec koncov sa musia v normálnom prípade ošetriť proti klieštikovi včeliemu každý rok všetky rodiny (poprípade s výnimkou mladých rodín, ktoré už boli ošetrené), lebo sa nedá presne predpovedať, ako sa v jeseni vyvinie populácia klieštika.

Zasieťované dno a podložka uľahčujú odhadnutie napadnutia klieštikom včelím.

Odhad populácie klieštika z prirodzeného spádu:

Keď včely plodujú, tak priemerný denný spád vynásobime koeficientom 100-300. Ak je vo včelstve málo plodu, alebo padlo na podložku málo roztočov, použije sa koeficient smerom k 300. Koeficient smerom k 100 sa použije, keď včely ešte vo veľkom plodujú, alebo keď na podložku padlo veľa roztočov.
Napr. ak v auguste je denný priemerný prirodzený spád 80 roztočov, tak sa prepočíta 80 x 100-150 = 8000-12000 klieštikov v rodine. Ak včely plodujú a denný priemerný prirodzený spád je 2 roztoče, tak sa počíta 2 x 300 = 600 klieštikov v rodine.

Keď včely neplodujú, použije sa koeficient 500.

Dr. G. Liebig

Kontrola účinnosti ošetrenia

Účinnosť prvého ošetrenia v neskorom lete kyselinou mravčou (KM) môže v závislosti od stanovišťa, počasia a stavu včelstva dosť kolísať a v extrémnom prípade aj byť nedostatočne účinné. Dostatočná účinnosť ošetrenia v neskorom lete je dôležitá pre nasledujúcu generáciu zimných včiel. Pri veľkom počte klieštikov v rodine je plod zimných včiel viac ním napadnutý a zimné včely sa liahnu zoslabnuté, poprípade deformované. Je dôležité, aby práve zimná generácia včiel bola zdravá, lebo musí dožiť do jari a ešte mať dostatok síl odchovať nasledujúcu generáciu.
V prípade zlyhania ošetrenia je toto možné napraviť opakovaným ošetrením, ale včelár musí zavčasu zistiť, či prvé ošetrenie bolo účinné. Ak po ošetrení KM nepadajú žiadne roztoče na podložku, to neznamená, že žiadne vo včelstve nie sú, ale že pri ošetrení sa niekde stala chyba.
Asi 2 týždne po ošetrení, keď už nepadajú roztoče zasiahnuté KM, musí sa vykonať opätovná diagnóza prirodzeného spádu klieštika. Po účinnom letnom ošetrení s KM musí byť priemerný denný prirodzený spád menší ako 10 roztočov. Kto nekontroluje prirodzený spád po ošetrení, "letí na slepo"!

Jednoduchá a spoľahlivá kontrola

Požiadavky konceptu boja proti klieštikovi sa dajú splniť viacnásobnou diagnózou podložky, tým že sa zasunie na 3-4 dni pod zasieťované dno. Potom sa spočítajú padnuté roztoče a prepočíta priemer za jeden deň. Dôležité je, aby včely nemali prístup na podložku, preto je najvhodnejšie ju umietniť pod zasieťované dno. Vhodné je, aby podložka mala zvýšené okraje, ktoré sa opierajú o dno úľa, tak aby sa nielen včely nedostali na podložku, ale aby aj vietor neodfúkol roztoče z podložky. Pretože klieštik včelí je asi 1x1,5mm malý roztoč a na podložke sa nachádza aj melivo, sú vhodné pomôcky lupa a lampa.
Dôležité je, aby zasieťované dno bolo tak riešené, že podložka sa zasunie pod sieť a vystúpené kraje podložky majú tesný kontakt so dnom. Podložka sa necháva len na krátku dobu (3-4dni), inak sa naučia na ňu chodit mravce a zkreslia výsledok.
Pri ošetrení tymolom je problematickejšie vykonávať diagnózu dna, lebo tymol sa aplikuje dlhodobo (približne 6 týždnov) a počas tohto času sa nedá odlíšiť prirodzený spád od spádu usmrtených roztočov tymolom. Účinnosť ošetrenia tymolom sa dá kontrolovať dosť neskoro a pre prípadné nápravné ošetrenie už môže byť neskoro.

Výhody diagnózy podložky:

Určovanie populácia klieštika na základe prirodzeného spádu je na zistenie akútneho nebezpečenstava, či účinnosti ošetrenia dostatočne presné.

Jednoduchým zasunutím podložky pod zasieťované dno, odpadá nejaká veľká príprava.

Netreba pri tom usmrcovať včely.

Na to, aby včely odchovali zdravú zimnú generáciu, je hraničná hodnota v neskorom lete/jeseni 5-10 roztočov na deň.
Ak je v októbri/novembri prirodzený spád cez 0,5 na deň, tak je nutné zimné ošetrenie.

Diagnóza podložky by mala byť včelárskymi organizáciami ešte viac propagovaná a školená. Moja vďaka patrí včelárom, ktorý sledujú prirodzený spád klieštika a svoje údaje sprístupňujú online.

Dr. P. Rosenkranz, Imkerfreund 07/2008

Dr. Peter Rosenkkranz je vedecký pracovník vo včelárskom výskumnom ústave Univerzity Hohenheim (Nemecko).

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.