Kto vyrezáva a odstraňuje zaviečkovaný trúdi plod, tak tým efektívne tlmí rozvoj populácie klieštika včelieho vo svojich včelstvách. Účinok možno označit ako enormný: už 2-3 vyrezané plásty so zaviečkovaným trúdim plodom, ktoré sú rozsiahlo zaplodované, zníži napadnutie klieštikom jednej rodinu takmer o polovicu. Ale ako najlepšie postupovať? S jedným, alebo dvoma stavebnými rámikmi? V spodnom, alebo hornom plodisku? Rámik na ktorej pozícií? Ponechaváť stavebný rámik opätovne vystavať, alebo ušanovať už raz vystavaný trúdi plást? Odpovede a názory na tieto otázky sa medzi včelármi dosť rozchádzajú.

Keď sa stavebný rámik umiestni na správnu pozíciu, pravidelne a v správnom čase sa vyrezáva, tak to zredukuje rozvoj populácie klieštika aj o 50%.


Stavebný rámik, ktorý bol umiestnený v spodnom nádstavku, je síce takmer vystavaný, ale veľmi málo zakladený trúdim plodom.

Stavebný rámik najlepšie hore

Aký veľký vply má nevhodne zvolená pozícia stavebného rámika ukázali výsledky nášho výskumu, ktorý bol podporovaný Spolkovým ministerstvom pre výživu, poľnohospodárstvo a ochranu spotrebiteľa (v Nemecku). V tomto projekte sa testujú dva narozšírenejšie spôsoby chovu včiel na ich všeobecné použitie, hľadajú sa slabiny a vyľadujú postupy. V chove včiel v rotácii podľa Celle sa má pokiaľ možno čo najskôr v jari začať s vyrezávaním zaviečkovaného trúdieho plodu a odporúča sa nasadenie dvoch stavebných rámikov na krajoch (krajné pozície) v spodnom plodiskovom nádstavku. Naproti tomu v spôsobe chovu podľa Hohenheimu sa odporúča umiestňovať stavebný rámik do horného plodiskového nádstavku na 2. pozíciu z ľava a z prava. U obidvoch skupín (jedna skupina podľa Celle a druha skupina podľa Hohenheimu), ktorých včelstvá boli približne rovnaké, sa ukázali značné rozdiely: stavebný rámik v spodnom nádstavku na krajnej pozícii nebol tak dobre včelami prijatý, ako rámik v hornom plodiskovom nádstavku na druhej pozícii z kraja (viď graf).
Včelstvá v skupine vedenej podľa Celle často ignorovali, alebo zle vystavali stavebný rámik a uprednostňovali stavanie trúdieho diela vo vysokom dne, alebo na plástoch v rohoch - dalo sa vyrezať len približne 56% zaviečkovaného trúdieho plodu.
Stavebný rámik umiestnený podľa Hohenheimu v hornom (druhom) plodiskovom nádstavku bol včelami prijatý ochotnejšie a mal približne 1,5 násobne viac trúdieho plodu (129389 namiesto 80316 buniek na skupinu po 18 rodín). 93% tohto zaviečkovaného trúdieho plodu bolo bez problémov vyrezané.


Keď je stavebný rámik v spodnom nádstavku, včely vystavajú trúdie bunky na miestach, kde sa nedajú dobre vyrezať.

Čím viacej trúdieho plodu sa odoberie z rodiny, tým viacej sa utlmuje rojová nálada a tým je populácia klieštika v neskorom lete nižšia. Veľa včelárov podceňuje účinok vyrezávania trúdieho plodu na populáciu klieštika, ale to sa môže vypomstiť v neskorom lete v takých rokoch, keď kvôli dlhotrvajúcemu nepriaznivému počasiu je účinnosť kyseliny mravčej a tymolu nízka (napr. rok 2007).

Nepotrebná stavebná zábrana

Kto zavčasu rozširuje (pridávanie nádstavkov) a vkladá stavebný rámik na správne miesto, nepotrebuje stavebnú zábranu. Postupuje sa nasledovne:
Stavebný rámik do horného plodiskového nádstavku na 2. pozíciu.

Jeden (alebo dva) stavebné rámiky do horného plodiska (nádstavok druhý od spodu) na 2. pozíciu z ľava a/alebo z prava (viď obrázok s č. 2) - takto sa náchádza trúdi plod na svojom prirodzenom mieste vedľa plodiska a z druhej strany je izolovaný krajným plástom.

Keď je stavebný rámik umiestnený v hornom plodiskovom nádstavku, má včelár ľahší prístup k nemu. Pri pravidelných kontrolách po preklopení horného plodiskového nádstavku je zo spodu pekne vidieť zaviečkované trúdie bunky. Ak nie je vidno zaviečkované trúdie bunky, môže stavebný rámik ostať v úli ešte ďalší týždeň. Toto všetko ale platí za predpokladu, že rodiny majú dva plodiskové nástavky, ktoré sú od medníkov oddelené materskou mriežkou.

Rodiny, ktoré prezimovali v jednom nádstavku, dostanú prvý stavebný rámik už v čase kvitnutia vŕby rakyty. Vkladať do stavebného rámika štartovací pásik z vosku, alebo medzistienku so vzorom pre trúdi plást je úplne zbytočné. Keď sa stavebný rámik nachádza medzi dvoma vystavanými plástami, vystavajú v ňom včely pekné trúdie dielo. V prípade, že máme na krajoch medzistienky, počkáme so stavebným rámikom, až kým nebudú medzistienky vystavané.

Rodiny, ktoré prezimovali v dvoch nádstavkoch, dostanú stavebný rámik spolu s nasadením prvého medníka (v čase kvitnutia čerešní). Vtedy sa aj vyberajú z plodiska prebytočné zásobné plásty, čím vznikne miesto pre stavebný rámik.

Stavebný rámik sa nesmie vkladať rovno do plodiska. Kto by chcel slabú rodinu priskoro nútiť do stavby trúdieho plástu tým, že stavebný rámik vloží rovno do plodiska, tak koná kontraproduktívne, lebo slabé rodiny miešajú v stavebnom rámiku robotníčie a trúdie bunky. Potom padne zaťažko rozhodovať o tom, či si ponechať dôležité robotnice, alebo eliminovať trúdov.

Pro preklopení horného plodiskového nádstavku je pekne zo spodu vidieť, že trúdie bunky ešte nie sú zaviečkované.

Približne 12 dní po vložení stavebného rámika sa môže vyrezať vystavaný plást a prázdny rámik vložiť na späť do úľa.

Vyrezávať najneskoršie po 24 dňoch

Dostatočne silné rodiny vystavajú stavebný rámik spravidla za 1-2 dni a o 10 dní neskoršie je trúdi plod zaviečkovaný. Stavebný rámik neponechávať v úli zbytočne dlho, najneskoršie po 24 dňoch treba z neho vyrezať dielo, aby sa trúdi nevyliahli. Netreba mať obavy, že dôsledným vyrezávaním zaviečkovaného trúdieho plodu zo stavebného rámika bude nedostatok trúdov. Trúdi plod je aj na iných miestach v úli, čo môže byť okolo 500 vyliahnutých trúdov v jednej rodine - to je dostatočný počet k páreniu.

Len jednorázové použitie

Viacnásobné použitie už vystavaného plástu neprinesie žiadne výhody, len viacej roboty pre včelára. Síce sú náznaky, že plod v tmavých plástoch je viac napadnutý klieštikom, ale ten rozdiel je tak malý, že sa neoplatí strácať čas vyprázdňovaním zaplodovaných buniek. Poniektorý včelári vkladajú zaviečkovaný trúdi plást do mrazáku a potom dajú späť do úľa, aby včely sami vyniesli mŕtvy plod a argumentujú tým, že včely využijú tieto vzácne proteíny - včely sa toho určite radi zrieknu. Ponechávať plásty s trúdim plodom vyzobať vtákom predstavuje riziko prenosu chorôb, lebo včely si ten plást takisto všimnú.
Vydrátovaný stavebný rámik je síce pri prehliadke, či ometaní včiel stabilnejší, ale horšie sa z neho vyrezáva plást. Praktické je, keď sa plást vyreže priamo po vybraní z úľa, poláme a môže sa ihneď letmo skontrolovať, či napadnutie klieštikom danej rodiny nie je privysoké. Vyrezaný plást hodíme do vedra, či bedničky a prázdny rámik vložíme naspäť do úľa.
Stavebný rámik nezamestnáva len matku a úľové včely, ale utlmuje aj vznik rojovej nálady.

Cenný vosk

Najvhodnejšie je vyrezané plásty čo najskôr stopiť. Síce plásty s plodom v tesnej nádobe vydržia bez toho, aby otravovali zápachom, ale kto vyrezáva zaviečkovaný plod neskoršie, potom sa mu naskytá smutný pohľad na potácajúcich sa mladých trúdov, ktorý sa medzičasom vyliahli. Či sa použije slnečné, alebo parné tavidlo na vosk, je už na včelárovi, čo mu vyhovuje.
Vyrezávaním trúdie plástu sa nielen redukuje populácia kleštika, ale aj sa tým získa čistý, nezaťažený vosk.

Pia Aumeier, Otto Boecking, Gerhard Liebig, Deutsches Bienen-Journal 04/2009

Pani Dr.rer.nat Pia Aumeier, študovala biológiu na Univerzite Erlangen-Nümberg (Nemecko), zameranie zoólogia/parazitológia. Diplomovú prácu robila na Bavorskom včelárskom ústave v Erlangene. Dizertáciu vo včelárskom výskumnom ústave Univerzity Hohenheim, v ktorej sa zaoberala klieštikom včelím a nadaľej sa tejto téme vedecky venuje. Vo svojom výskume sa jej podarilo izolovať niektoré aromatické látky, pomocou ktorých klieštik hľadá svojho hostiteľa. Okrem vedeckej práce sa venuje praktickému včeláreniu, poriada mnoho kurzov pre začiatočníkov a pokročilých. Spoluatorka niekoľkých včelárskych kníh a autorka nespočetných článkov.

Dr. Otto Boecking, vedecký pracovník Včelárskeho ústavu Celle (Nemecko).

Dr. sc. agr. Gerhard Liebig, včelár a bývalý dlhoročný vedecký pracovník včelárskych vied na Univerzite v Hohenheime. V súčastnosti je už na dôchodku. Okrem iného dlhé roky skúmal vývoj včelstiev, včelárske zásahy a postupy, dopodrobna rozoberal rôzne spôsoby a metodiky vedenia chovu. Intenzívne sa vedecky zaoberal aj aplikáciou organických kyselín v boji proti klieštikovi. Okrem vedeckej činnosti nikdy nezabudol na praktické včelárstvo, staral sa o nespočítateľné množstvo včiel, radil a stále radí včelárom ako efektívne chovať včely. Autor niekoľkých publikácií a veľkého počtu článkov o praktickom včelárstve. V roku 2012 vyšlo 3. upravené vydanie jeho knihy 'Einfach imkern' (Jednoduše vcelarit), kde zhrnul najnovšie poznatky a svoje dlhoročné skúsenosti.

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.