Vo včelárskom výskumnom ústave v Hohenheime (Nemecko) už takmer 20 rokov beží jeden výskumný program o "Populačnej dynamike včely medonosnej", ku ktorému patrí ja pozorovanie rojového správania sa včiel. Dr. Gerhard Liebig v nasledujúcom článku zhrnul poznatky, ktoré rok za rokom získaval na približne stovke rodín. Pritom dôjde k záverom, ktoré nie vždy súhlasia so zaužívanými včelárskymi pravidlami.

Veľkosť včelstva a znáška sú dva kľúčové faktory, ktoré ovplyvňujú rojové správanie sa včiel. Pritom je za rozdiely medzi rodinami jedného stavišťa v prvom rade zodpovedný vnútorný faktor "veľkosti rodiny". Odkedy sú včely v intezívnej včelárovej opatere, je veľkosť rodiny opätovne určovaná spôsobom chovu včiel a skorým jarným vývojom. Pritom je skorý jarný vývoj ovplyvnený aj počasím a lokalitou (klíma, znáška).

Pomer priestor - veľkosť rodiny

O vplyve genotypu včelstva, respektívne vplyvu dedičných vlastností matky, sa dá rozsiahlo diskutovať. Údajne matky, ktoré pochádzajú z roja, sú tiež nachýlne k rojivosti. Tvrdí sa, že kto využíva rojové materské bunky, selektuje v chove včely, ktoré sa budú radi rojiť. Pri týchto argumentoch sa ale nezohľadňuje, že každé včelstvo, jedno z akého kmeňa, sa môže vyrojiť. Stačí akékoľvek včely v dostatočnej sile a zdraví zazimovať a potom v skorej jari ich držať na úzko. Ak niekto normálne prezimované včelstvá v apríli rozšíry o medník, v danej lokalite je dobrá znáška (viac ako 30kg kvetového medu) a včely ponechá bez akéhokoľvek protirojového opatrenia, tak bude podiel vyrojených rodín veľmi vysoký - nech sa nečuduje, keď sa vyroja všetky.
Ale na druhej strane aj včasné a veľkorysé rozšírenie o nádstavky nezabráni rojovej nálade, len ten okamih, kedy sa včelstvo dostane do rojovej nálady, bude určený výlučne vývojom rodiny. Čím silnejšia rodina bude zazimovaná, tým plynulejšie sa v skorej jari rozvinie a tým skorej dosiahne potrebnú veľkosť k rozdeleniu sa. V tom prípade hrozí rojenie, aj keď plodisko nie je obmedzené materskou mriežkou.

Vek matky

Po dosiahnutí potrebnej veľkosti rodiny nastupuje rojová nálada nezávisle od veku matky. V rozpore so všeobecnou mienkou, vek matky nezohráva žiadnu úlohu. Je jedno, či matka nemá ešte 1 rok (odchovaná v júni/júli predchádzajúceho roka), alebo už pamätá 2 zimy. Už viac ako 10 rokov toto sledujeme na veľkom počte rodín. To že vek matky nemá vplyv na rojenie sa dá jednoducho dokázať tým, ža sa sleduje spúšťací mechanizmus rojovej nálady a sleduje sa reťazec signálov, ktoré riadia priebeh rojenia a pritom sa sleduje vek matky. Matka je pritom pre rojenie nepostrádateľná a vďaka nej sa včelstvo rozvinie do potrebnej veľkosti, pretože ona kladie vajíčka, z ktorých sa vyliahnu robotnice, trúdi a nová matka. Včasné dosiahnutie maximálneho výkonu matky (v priemere 2000 vajíčiek denne), ktorý zotrvá niekoľko týždňov, závisí v prvom rade aj od počtu robotníc. Toto výstižne popisuje výrok Augusta Freiherra von Berlepsch (1869): "Keď chýbajú robotnice, ktoré stavajú a čistia bunky, kŕmia, ohrievajú a ošetrujú plod, tak potom ani najplodnejšia matka nemôže klásť na svoj plný výkon".
Vo všeobecnosti prevláda medzi včelármi názor, že včelstvá s mladými matkami sú menej náchylná na rojenie. Prečo by mal vek matky ovplyvňovať rojenie, ktorým sa vlastne včely rozmnožujú? Alebo ako sa mnohí domnievajú, snáď väčším, alebo menším produkovaním feromónov? Na našich pokusných včelách pozorne sledujeme už niekoľko rokov priebeh rojenia a keď vyhodnocujeme každý rok protokoly o rojení, tak vidíme, že tie všeobecné názory o vplyvu na rojenie nie sú vždy platné. Ak je rojová nálada výsledkom veľkosti včelstva a výkonnosti matky, tak by mali byť práve rodiny s mladou matkou nachýlné na rojenie. Z pohľadu evolúcie nemá žiaden zmysel, aby sa nejaké včelstvo kvôli veku matky nezúčastnilo rozmnožovania. Oproti tomu je však zrejmé, že prednostne silnešie jednotky sa delia, lebo tak majú včelstvá, ktoré vzniky rozdelením, väčšiu šancu na prežitie. Mimochodom, na podiv aj relatívne slabé nasledujúce poroje (s neoplodnenou matkou!) sú často v jeseni na tom tak isto, ako aj niekoľko kilogramové prvoroje.

Pôvod a vplyv znášky

V rámci jedného 9 ročného výskumu sme porovnávali matky rôzneho pôvodu (buckfat a kraňská z Nemecka, Rakúska a Slovinska). Na niektorých z 12 stanovíšť (na každom stanovišti boli zastúpené matky každého pôvodu) sa chceli rojiť všetky rodiny, teda rodiny všetkých sledovaných pôvodov, predovšetkým na miestach, kde bola dobrá znáška z repky (približne 50kg na rodinu). Pretrvávajúca dobrá znáška spôsobuje zanesenie plodiska medom a vyvoláva rojovú náladu. Rodiny, ktoré vykazovali každý rok dobrý medný výnos, boli viac náchylné na rojenie, ako rodiny so slabým medným výnosom. V niektorých rokoch to bol až dvojásobný rozdiel. Zhromaždovací a rojový pud spravidla spolu pozitívne korelujú, aj keď sa nie každá rodina, ktorá sa chcela, alebo nechcela rojiť, sá toho, čo sa týka medného výnosu, drží. Dôsledným odchovom len z vlastných rodín, ktoré vykazajú miernosť a malú rojivosť a prirodzeným oplodneném matiek, možno každý rok odchovať len niekoľko matiek, ktorých rodiny sa budú dobre vyvíjať, prinesú nadpriemerne med a nebudú náchylné na rojenie. Takéto dávajú nádej na úspešné vyšľachtenie absolútne nerojivej včely pri súčastne dobrých medných výnosov. Avšak počas 10 rokov odchovávania výlučne z takých včelstiev sme nedospeli k tomu, aby sme mohli vypustiť protirojovú kontrolu. Pri tak silnej závislosti rojenia od prezimovania a znášky je 10 rokov skúseností príliš málo na to, aby sme mohli spoľahlivo rozpoznať trend početnosti nutného vylamovania rojových materských buniek. Aj keď sme v dôsledku nášej dôkladnej selekcii v chove utlmili chuť na rojenie, naďalej bola nutná protirojová kontrola (od začiatku mája do polovice júna) v 7 dňových odstupoch. Toto súhlasí aj s mnohoročnou skúsenosťou brata Adama (anglický mních, ktorý odochoval Buckfast včelu).


Rojivosť a medný výnos pri porovnávaní včelstiev rôznych pôvodov v rokoch 1990-1997 na dvoch stanovištiach pri repke. Čísla na stĺpcami grafu vyjadrujú počet rodín, ktoré boli umiestnené v skupinách po 10-12 rodín. V každej skupine boli zastúpené rodiny všetkých sledovaných pôvodov. Z rodín sa pred a počas znášky z repky neodsávalo a nevyrezával sa stavebný rámik. Ako protirojové opatrenie boli pri týždennej kontrole len vylamované rojové materské bunky.

Dôsledky rojovej nálady

Podbrobné sledovanie vývoja včelstva a medného výnosu rojivých a nerojivých rodín počas a po rojovom období spochybňuje nasledujúce všeobecné včelárske pravidlo, ktoré napr. v roku 1978 Dr. Sachs popísal ako danú skutočnosť:

1. "Rodina, ktorá sa pripravaje na rojenie, už nepracuje usilovne. Nestavajú dielo a zbierajú len zlomok zo svojich možností."

2. "Matka počas rojovej nálady silne obmedzuje kladenie plodu. Preto je odsávanie (odobranie časti plodu a včiel) to najvhodnejšie na zabránenie rojenia a včelstvo a včelár neutrpí takú stratu, ako pri predlžovaní rojovej nálady vylamovaním rojových materských buniek..."

Pozorovaním znáškového výkonu včelstiev jedného stanovišťa s ich veľkosťou (počet včiel jednej rodiny) počas obdobia s dostupnou znáškou možno spravidla vidieť ich vzájomnú súvislosť. Čím je rodina silnejšia tým viac prinesie nektáru, alebo medovice. Pritom sa ale vždy vyskytujú rodiny, ktoré vzhľadom na svoju veľkosť znášajú obzvlášť slabo, alebo veľmi veľa. Keď sa u takýchto rodín porovnanajú rojivé a nerojivé, nie je vidieť, že by rojivé rodiny boli lenivšie a menej znášali, tiež ani vtedy, keď sa ich rojová nálada predlžuje opakovaným vylamovaním rojových materských buniek. Rojová nálada možno znižuje znáškový výkon, ale len o nebadateľný zlomok. V žiadnom prípade neklesá prínos nektáru, keď sa zníži možný znáškový výkon o zanedbateľný zlomok!
Toto isté platí aj pre kladenie plodu matkou v rodine, ktorá je v rojovej nálade, aj keď zotrvali niekoľko týždňov v rojovej nálade. Rojové rodiny sa počas rojovej nálady v rosahu plodu takmer neodlišovali od nerojivých rodín. Síce rojivé rodiny mali vzhľadom na svoj počet včiel menej plodu, čo ale nebolo v dôsledku rojivej nálady, ale preto že veľký počet včiel zaniesol plodisko medom. Ale jedna vec platí: rodina v rojovej nálade nestavia! Toto správanie sa môže v spojení s použivaním stavebného rámika využiť, aby sa mohla ľahko pri pravidelnej prehliadke zistiť rojová nálada.

Platné pravidla o rojení:

Čím silnejšia rodina, tým skorej sa dostane do rojovej nálady.

Materská mriežka nemá žiadny vplyv na vznik rojovej nálady, aj keď je plodisko obmedzené len na 18-20 rámikov zanderovej miery.

Čím menej úľového priestoru má rodina, tým skorej sa dostane do rojovej nálady.

Čím výdatnejšia znáška, tým väčšia náchylnosť na rojenie.

Vek matky nemá žiaden vplyv na vznik rojovej nálady.

Využitie rojových materských buniek neznamená bezpodmienečne rozmnožovanie rojových včelstiev.

Selektívny chov z nerojivých rodín neznamená bezpodmienečne nerojivé potomstvo.

Rojivé rodiny nevykazujú menší medný výnos.

Rojivé rodiny nezastavia úplne plodovanie.

Vyrojené rodiny prinesú menej medu (alebo vôbec nič) ako rodiny, ktorým sa zabránilo vyrojiť (či už vylamovaním rojových materských buniek, alebo iným protirojovým opatrením).

Dr. Gerhard Liebig, Imkerfreund 05/2008

Dr. sc. agr. Gerhard Liebig, včelár a bývalý dlhoročný vedecký pracovník včelárskych vied na Univerzite v Hohenheime. V súčastnosti je už na dôchodku. Okrem iného dlhé roky skúmal vývoj včelstiev, včelárske zásahy a postupy, dopodrobna rozoberal rôzne spôsoby a metodiky vedenia chovu. Intenzívne sa vedecky zaoberal aj aplikáciou organických kyselín v boji proti klieštikovi. Okrem vedeckej činnosti nikdy nezabudol na praktické včelárstvo, staral sa o nespočítateľné množstvo včiel, radil a stále radí včelárom ako efektívne chovať včely. Autor niekoľkých publikácií a veľkého počtu článkov o praktickom včelárstve. V roku 2012 vyšlo 3. upravené vydanie jeho knihy 'Einfach imkern' (Jednoduše vcelarit), kde zhrnul najnovšie poznatky a svoje dlhoročné skúsenosti.

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.