Od nástupu varroa-epidémie nedajú spávať včelárom a vedcom dve skutočnosti:
- Klieštik včelí sa vo väčšine včelstiev rozmnožuje zdanlivo nespútano, zatiaľ čo u niektorých rodín pri tom istom spôsobe vedenia chovu je populácia klieštika tak nízka, až sa zdá, že netreba proti klieštikovi ošetrovať.
- Znepokojujúce pozorovanie, že v priebehu posledných rokov veľa včelstiev chorľavie už pri nízkej populácii klieštika, zatiaľ čo sa vyskytujú rodiny, ktoré prežijú v lete bez ujmy aj niekoľko tisícov roztočov a postačuje im účinné augustové ošetrenie.

Všade vo svete bolo a do dnes je skúmané a bolo aj potvrdené, že dedičnosť pre varroatlorenciu je podstatne závislá od správania sa včiel. Podľa toho existuje možnosť, naším včelím líniam krok po kroku vhodnou selekciu rodičov zlepšiť odolnosť voči klieštikovi. V súčastnosti môžeme naše včelstvá proti klieštikovi chrániť iba pomocou chemických prostriedkov, ktoré sú viac, alebo menej účinné proti klieštikovi a takisto viac, alebo menej šetrné k včelám. Ak chceme aj pritom mať včelie produkty bez reziduí, je zmysluplné vylepšovať včelám ich vlastnú odolnosť voči klieštikovi.

Predpoklady

Cieľom každej selekcie a šlachtenia je cielené genetické prispôsobenie na dané podmienky/sitáciu. Základným predpokladom pre efektívnu selekciu je z fyziologického hľadiska jednotnosť porovnávaných rodín, ako aj účinné vylúčenie (pokiaľ je to možné) všetkých vedľajších efektov, ktoré sa týkajú sledovaných vlastností. Preto predpokladom pre selekciu je prevádzka s metodickým a systematicky zorganizovaným spôsobom chovu včiel. Tu vidieť výrazný nádskok chovu buckfast včely (Apis mellifera buckfast) v Európe: takmer všetci chovatelia pracujú s podobným úľom a podobným spôsobom vedenia chovu (podľa brata Adama) a dosahujú tým prirodzene aj vysokú porovnateľnosť ich výsledkov.
Pre prax platí: produkčné rodiny, mladé rodiny, vyrojené rodiny, či rodiny s vymenenou matkou, odložence, roje, k tomu rodiny v rôznych úľových systémoch a rôznych spôsoboch chovu sa nemôžu medzi sebou porovnávať. Musí sa celý chov, alebo minimálne testovacie stanovište, jednodne vybudovať a jednotne viesť chov:

len rodiny v rovnakej fyziologickej kondícií,

rovnaké úle a rovnaké vedenie chovu,

rovnaké ošetrenie proti klieštikovi v predchádzajúcom roku.

5 základných kritérií k zlepšovaniu varoatolerancie

V našej prevádzke sa u všetkých rodín po celý rok sleduje 11 kritérií, ktoré sa na konci roka vyhodnocujú. Z týchto 11 kritérií je minimálne 5, ktoré majú najvýraznejší význam pre varoatoleranciu:


Zdravý plod možno rozpoznať podľa rovnomernej štruktúry a vypuklého viečka bunky. V takejto rodiny sa nevyskytuje chorý plod. Zdravý plod a včely sú najdôležitejším kritériom pre selekciu chovného materiálu. Chorý plod, alebo včely nemajú takmer žiadny vplyv na rozmnožovanie klieštika včelieho. Niektoré rodiny s vysokou populáciou klieštika často zdĺhavo a nenápadne vykazujú príznaky hniloby včelieho plodu, alebo vreckovitosti plodu - vírusové ochorenie, ktoré napáda plod a dospelé včely. Zdeformované krídla sú najnápadnejší príznak vírusového ochorenia - ak sa táto fáza ochorenia prejaví počas obdobia, keď včely odchovávajú zimnú generáciu, je postihnutá rodina pred neodvratným zánikom.
Plodisko zdravej rodiny na jar je celistvé, takmer bez medzier. Až v priebehu leta sa vyvinú značné rozdiely. Medzery v plodisku ku konci sezóny ale neznamenajú hneď, že plod je postihnutý nejakou chorobou. Veľmi často rodiny s dobre vyvinutým čistiacim pudom po polovici júla vynášajú plod, ktorý je napadnutý klieštikom, aj keď tento plod netrpí nejakou chorobou. Ale aj chorý plod je vynášaný včelami v rodinách s dobrým čistiacim pudom. Zdravý zaviečkovaný plod možno rozpoznať podľa čistého vzoru každej jednej bunky, aj keď sa v plodisku vyskytujú medzery. Plodisko s chorým plodom často opticky pôsobí neprirodzene pôrovite.
Vhodná príležitosť na kontrolu plodiska sa ponúka koncom júla pri nasadzovaní včelých výklzov pod medníky. Na pláste s plodom krátko pred vyliahnutím, bez včiel, je vidno všetky detaily. Na práve vyliahnutých včelách a veľkosti rodiny sa dá spoľahlivo určiť zdravotný stav rodiny. Táto kontrola v tomto čase je veľmi vhodná, aby sa predišlo prípadnej strate rodiny - ak sa ukazujú nejaké anomálie plodu, či choroby, musí sa ihneď vymeniť matka.

Posudzovanie rozsahu plodovania, ako základu silnej rodiny, je zaujímavé z viacerých hľadísk. Plodné rodiny, ktoré ošetrujú veľa plodu, sú výkonné, avšak za predpokladu, že včelár vie zaobchádzať s takýmito včelstvami. Spotrebujé síce viacej zásob, ale zato sú menej citlivé na stresové situácie. Populácia klieštika včelieho sa v plodných rodinách na rozdiel od menej výkonných tendenčne viac rozrastá, ale práve že len tendenčne, nie generálne. Pomalé rozrastanie populácie klieštika u plodných rodín je neklamný príznak pre pribrzdenú plodnosť klieštika - dôvody sú z rôznych príčin. Nízka populácia klieštika v plodných rodinách je spolu so zdravotným stavom to najdôležitejšie kritérium v selekcii na varroatolerenciu, aj keď je sú len čiastočne známe príčiny nízkej populácie klieštika.

Počas protirojových prehliadok je vhodná príležitosť si zaznamenávať rozsah plodovania včelstiev, ktoré, ak bude treba, sa ku koncu roka skorigujú. Po poslednom vytáčaní medu a odobraní medníkov sa začiatkom augusta ošetrí proti klieštikovi včeliemu. Na začiatku ošetrenia sa vložia do úľov čisté varroa podložky, ktoré sa vyhodnotia po ôsmych dňoch. Pritom netreba spočítavať počet padnutých klieštikov, postačuje rodiny zadeliť do skupín: veľa, málo, stred. Zaujímavé sú rodiny, ktoré vykazovali počas sezóny najväčší rozsah plodovania a po ošetrení vykazovali stredný, alebo malý spád klieštika.




Na hornom obrázku: Usmrtenie zaviečkovaného plodu podchladením tekutým dusíkom (v ľavo) a teplom pomocou plynového horáka (v pravo) a tom istom pláste. Na spodnom obrázku je výsledok. Použitie plynového horáka je jednoduchšie a rýchlejšie.
Odolnosť včelstva voči chorobám plodu je do určitej miery geneticky podmienená. Takisto aj odstraňovanie chorého, alebo odumretého plodu včelami. Ale obidve tieto vlastnosti nekráčajú bezpodmienečne spolu ruka v ruke. Aby sme sa vyhli nepríjemným prekvapeniam, súčastný chov včiel si vyžaduje, odhliadnúc od klieštika, aby sa selektovalo aj podľa týchto dvoch vlastností. A tieto dve vlastnosti sa posudzovali oddelene. Čistiaci pud možno ľahko zistiť tzv. ihlovým testom, pri ktorom sa tenkou ihlou usmrí zaviečkovaný plod (prepichnutím cez viečko). O 12 až max. 20 hodín sa spočíta u jednotlivých rodín, koľko buniek s mŕtvym plodom vyčistili a výsledky jednotlivých rodín sa medzi sebou porovnajú. Pritom treba dbať na rovnaké podmienky, rovnaké stanovište atď. Tento test možno vykonať aj podchladením malého kruhu zaviečkovaného plodu pomocou tekutého dusíka - takto sa dá relatívne rýchlo otestovať všetky rodiny na stanovišti. Ešte rýchlešie to ide pomocou vysokej teploty.

Pri konečnom výbere chovného materiálu tieto testy použivam už viacej rokov, najmä keď sa potrebujem rozhodnúť medzi dvoma zdanlivo rovnakými chovnými matkami jednej línie.



Keď sa vyberie rodina, ktorá zodpovedá požiadavkám na čistiaci pud, to ešte neznamená, že všetko z nej odchované potomstvo zdedí túto vlastnosť. Popri rozdelení dedičných vlôh pri redukčnom delení (meióza) treba zohľadniť, že matka sa pári s viacerými trúdmi a teda jedna včelia rodina má robotnice z 15-20 rôznych otcov (trúdov). Komunikačný systém vo včelstve spôsobí, že často malé skupiny môžu iniciovať nejakú vlastnosť rodiny. Takže ak chceme v potomstve začleniť nejakú namáhavo získanú vlastnosť chovného včelstva, je nutná aj selekcia trúdieho príbuzenstva.
Príklad: v roku 2008 sme zaviedli trúdiu líniu P133 od jedného belgického kolegu, ktorá vykazoval obzvlášť dobre vyvinutý čiastiaci pud. Odchovali sme mladé matky od jednej chovnej matky, ktorá vykazovala veľmi dobré vlastnosti v odolnosti voči chorobám a klieštikovi. Tieto mladé matky sme v jeseni 2007 osadili do 49 produkčných rodín. Nasledujúci rok sme na základe testov čistiaceho pudu vyradili 32 z týchto 49 matiek. Z tých čo prešli testami sme v roku 2008 11 najlepších použili na odchov trúdov. Tu tiež platí: každé trúdie vajíčko, ktoré bolo položené týmito matkami, podliehalo redukčnému deleniu (meióza) - s prípadným negatívnym dôsledkom na sledované vlastnosti včelstva.


Včelstvá s dobre vyvinutým čistiacim pudom odstraňujú viac plodu, predovšetkým ku koncu sezóny. Vtedy vzniká medzerovité plodisko, čo ale hneď nemusí znamenať, že rodina je náchylná na choroby plodu.


Náchylnosť na choroby plodu môže byť geneticky podmienená. Napriek tomu môžu takéto na choroby plodu náchylné rodiny mať dobre vyvinutý čistiaci pud a chorý plod vynášať. Na obrázku je takáto rodina, ktorá po 20 hodinách vypratala usmrtený plod. Preto sa musia v selekcii zohľadnovať obidve kritéria - odolnosť voči chorobám spolu s čistiacim pudom.


Dobre vyzerajúce rozsiahle a celistvé plodisko neznamená automaticky zdravú vitálnu rodinu vhodnú pre výber chovného materiálu. Táto rodina na obrázku nevypratala umrtený plod ani po 22 hodinách. VSH (Varroa Sensitive Hygiene) sa označuje daľší rozširujúci aspekt čistiaceho pudu včelstva. Už prof. Ruttner popísal rodiny, v ktorých sa vyskytoval veľký podiel neplodných klieštikov. Prof. Spivac poukazoval na to, že v niektorých rodinách včely rozpoznajú, keď sa v zaviečkovanej bunke nachádza viacej matiek klieštika (teda úspešné kríženie) a robotnice tieto bunky vyčistia ešte pred vyliahnutím mladej včely. Pri skúmaní včelieho plodu sa potom nájde (v závislosti od toho, ako je táto vlastnosť výrazná) väčší, alebo menší percentuálny podiel napadnutých buniek, ale bez mladých roztočov - teda samička klieštika bez potomstva. Týmto je narušená dynamika vývoja klieštika včelieho. Plodisko takýchto včelstiev potom vyzerá ku koncu sezóny mozaikovo (medzerovite), čo pritom hneď neznamená, že včelstvo je slabo odolné chorobám plodu. Takéto včelstvá treba v nasledujúcej sezóne sledovať, či nevykazajú všetky potrebné vlastnosti chovnej rodiny.
My v našom chove koncom júla/začiatkom augusta (teda pred hlavným ošetrením proti klieštikovi) z takýchto rodín zamrazujeme väčšie plochy zaviečkovaného plodu (plod min. 17 dňový - oči sú viditelne vyfarbené). V zime ho potom prehliadneme a vyhodnotíme.

Možnosti, hranice a predpoklady

U jednotlivej včely, ako aj u skupiny čistých sestier, sa spätne vzťahuje určitá vlastnosť na nejakú skupinu génov, ktoré vykazujú aditívny účinok, ale aj interakciu (vzájomné pôsobenie). Skupina génov, ktorá ako celok vplýva na vyzdvihnutie nejakej vlastnosti, neexistuje u jedného druhu len v jedinej forme. Musí sa vychádzať z toho, že sa nájdu aj iné formy, ktoré spôsobujú podobné správanie. Jedno včelstvo, podmienené viacnásobným párením matky, môže teda nahromadiť veľký počet rôznych možností. My sa musíme naučit porozumieť tomu, že jedno včelstvo môže na základe svojej rôznorodosti spustiť takmer na všetky situácie a potreby určitú rekaciu. Táto rekacia, z genetického hľadiska, sa môže iniciálne spätne vzťahovať na tú jednu, alebo inú skupinu včiel. Účelne sa musí táto rekacia na určitú potrebu tak udiať, aby pritom ostatné potreby nezanikli, alebo neupadli do "zabudnutia". Pre prežitie včelstva nie je sú potrebné "prehnané" reakcie, ale skôr rôznorodosť reakčných schopností.
Príklad v praxi: Zdá sa, že najväčšia priorita v skorej jari je starostlivosť o plod a zbieranie peľu, neskoršie sa stáva prioritou znášanie nektáru, hoci v prírode je dostupného ešta viac peľu. Ale zásoby medu sú tiež potrebné a nektár sa musí zbierať vtedy, keď je a nie to odkladať na potom. Koncom sezóny naberá na dôležitosti odchov zimnej generácie a obrana letáčového otvoru. Včelstvo, ktoré pri výskyte septembrovej melecitóznej znášky nedisponuje flexibilitou a výkonnosťou v plodovaní, aby v októbri ešte raz odchovalo zimné včely, túto neskorú znášku neprežije.
Podobne je tomu aj pri klieštikovi a čistiacom pude. Vyšlachtiť len jednu rodinu, ktorá si sama poradí s klieštikom je prvý krok. Ale oveľa tažšie je vyšľachtiť stabilnú líniu. Aby sa vyhlo príbuzenskej plemenitbe, je potrebné mať viacej rôznorodého chovného materiálu rovnakých, či podobných vlastností. Odchovať celú populáciu, ktorá prezimuje, má medný výnos, je odolná voči chorobám a klieštikovi, ktorá "nestratí" svoje vlastností v priebehu celého roka a okrem toho je s ňou spokojný aj včelár (napr. nebodavosť, sedenie na plástoch a pod.), je tým želaným cieľom. A každý jeden krok, ktorým sa priblížime k tomu cieľu predstavuje úspech.

V súčastnosnom chove včiel, keď včelári v podstate potlačili prirodzenú selekciu včiel, potlačili ich prirodzené obranné prostriedky (rojenie atď.) a človek svojim správaním v ohrozuje včelu medonosnú (zavlečenie klieštika, problematika životného prostredia, ale aj zanedbanosť hygieny v chove včiel a pod.), je nevyhnutné aby včelári cielene rozmnožovali selektovaním na vitalitu a odolnosť voči chorobám. Cielená selekcia a rozmožovanie matiek je pomerne jednoduchá záležitosť a nie je len doménou hŕstky profesionálnych včelárov, ako sa na prvý pohľad zdá (a ako to býva aj často prezentované). Keby si cielenú selekciu zaintegrovala prevažná väčšina včelárov do svojho vedenia chovu, určite by sa nám odkryli ešte netušné možnosti.

Paul Jungels, Imkerfreund 02/2010

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.