V. časť: Značenie matiek a zakladanie chovných úlikov
Keď sa mladé matky v chovnom včelstve úspešne vyliahnu, treba ich označiť a umiestniť do oplodňovacích jednotiek (tzv. oplodniačiky).

V chovných úlikoch (tzv. oplodniačikoch) možno jednoducho odchovať väčšie množstvo hodnotných mladých matiek.


Matku môžeme bez obáv chytiť za hruď medzi palec a ukazovák.


Na trhu sú rôzne pomôcky na uchytenie matky pri značkovaní.


Jednorámikový chovný úlik. Do jednej bedničky vojdú dva, každy ma letáčový otvor na inej strane.


Viacrámikový chovný úlik. V cielenom chove matiek je potrebné si zaznamenávať informácie o pôvode a matky, trúdov a ich predkov. Preto je potrebné matky značiť značkami s číslom (opalitové), potom si neskôr môžme byť istý, že matku, ktorú sme v úli našli, je tá pôvodná.

Značiť hneď po vyliahnutí

Po svadobnom prelete sa stáva, že mladá matka sa netrafí do svojho chovného úlika a včely z iného ju môžu prijať. Preto hodnotné matky značíme (najvhodnejšie opalitovými značkami s číslom) hneď po vyliahnutí, aby sme sa vyvarovali prípadnej zámene jej pôvodu. Pri neskoršom značení matiek (po svadobnom prelete) sa môže stať, že po nalepení značky včely nerozpoznajú jej vôňu a zapichnú ju. Obava, že vtáky si na svadobnom prelete skôr všimnú matky so značkou, je neopodstatnená. Vtáci rozoznávajú hmyz podľa ich bzučania a správania a nie podľa farebnej značky na chrbáte.
Bežné mladé matky, ktoré nie sú určené na ďalšie rozmnožovanie, stačí označiť nejakou tužkou na značenie matiek (príslušnou farbou aktuálneho roku) až keď sa rozkladú, teda keď nájdeme prvý zaviečkovaný plod. Označené matky je potom možno jednoduchšie nájsť, vieme vždy určiť jej vek, alebo či prípadne neprebehla v rodine tichá výmena matky.

Pred označkovaním matky sa posudzuje jej telesná veľkosť, vady a úplnosť končatín. Pri značení matiek treba dávať pozor, aby potom ešte bola mladá matka schopná letu. Lepidlo nanesieme len v potrebnom množstve na patričné miesto, matku nesmieme na inom mieste lepidlom okvapkať, najmä treba dávať pozor na krídla a oči. Pri označovaní postupujeme tak, že matku chytíme v hrudnej oblasti medzi palec a ukazovák, chrbát matky musí ostať voľný. Drevenou špajdlou, alebo dreveným zubným špáradlom nanesieme šelakové lepidlo a potom opalitovú značku. Po krátkej dobe na vyschnutie lepidla matku vrátime späť do oplodňovacej jednotky.
Na nácvik sa vynikajúco hodia trúdi. Kto ma "hrubé" prsty a bojí sa, že by matku pripučil, nájde vo včelárskych obchodoch rôzne pomôcky na značkovanie matiek. Ale po troche cviku je značkovanie matiek medzi prstami najrýchlejšie.

Oplodňovacie jednotky (tzv. oplodniačiky)

Včelári s malým počtom rodín zvyčajne tvoria odložence v bežnom úli a v ňom odchovajú mladú matku. Pri odchove väčšieho počtu matiek sa používajú malé chovné úliky s 1-5 malými rámikmi, ktoré sa naplnia včelami - oplodňovacie jednotky. Tým sa ušetrí potreba včiel, lebo z jednej silnej rodiny získame včely pre približne 20 oplodňovacích jednotiek. Je zbytočné plytvať včelami, lebo nie je isté, že sa každá mladá matka sa vráti zo svadobného preletu.

Chovné úliky sú väčšinou z polystyrénu a tým sú nielen ľahké a prenosné, ale aj tepelne izolované a majú mriežku na vetranie. Majú malé rámiky, ktoré sú väčšinou z plastu a lichobežníkového tvaru. Namiesto rámikov postačujú do chovného úlika aj nejaké laťky, ktoré majú na spodnej strane drážku. Do drážky sa vloží pásik z medzistienky a upevní pár kvapkami horúceho vosku. Alebo postačuje použiť aj lišty trojuholníkového tvaru. Chovné úliky majú komôrku pre medovo-cukrové cesto (2,5kg vlastného medu na 10kg práškového cukru).

Na oplodňovaciu stanicu môže včelár doniesť väčšinou len malé jednorámikové chovné úliky, lebo tie sa dajú ľahko skontrolovať, či v ňom nie sú aj trúdi. Niekde sú akceptované aj viacrámikové chovné úliky, ale musia byť ľahko skontrolovateľné. Týmto sa bráni dovlečeniu "neušľachtilých" trúdov. (V Nemecku sú oplodňovacie stanice vyhradené miesta na voľné párenie matiek, kde môžu včelári umiestniť oplodňovacie jednotky v chovných úlikoch. O tieto stanice sa starajú včelárske spolky a držia tam rodiny s ušľachtilými matkami na odchov trúdov. V určitom okruhu okolo oplodňovacej stanice nesmie nikdo umiesťovať včelstvá.)

Jednorámikové chovné úliky sú väčšinou rozmeru 1/3 nemeckého normálu. Do rámika sa vkladá pásik z medzistienky. Do úlika sa vkladá cukrovo-medové cesto, ktoré nesmie byť príliš mäkké - na začiatok poslúži hrudka veľkosti orecha, ktorá sa umiestni do zadnej strany úlika. V úlikoch s komôrkou pre krmivo treba dať pozor, aby vstup do komôrky nebol zúžený cukrovo-medovým cestom a aby cesto stúpalo od otvoru komôrky nahor smerom dozadu - takto sa k nemu dostane väčší počet včiel.

Ktoré včely sú najvhodnejšie?

Na plnenie chovných úlikov sú vhodné včely z chovného včelstva, štartéra, alebo mladé včely z medníka zdravej produkčnej rodiny. Lietavky nie sú vhodné, najmä ak oplodňovaciu jednotku neprenášame na iné stanovište, lebo tie sa vrátia do svojho pôvodného úľa a v chovnom úliku ostane veľmi málo včiel. Lietavky nie sú vhodné aj preto, lebo väčšina z nich skoro uhynie a v chovnom úliku ostane pri matke nedostatok včiel.

Deň pred plánovaním plnením chovných úlikov si poobede pripravíme umelý roj, ktorému dáme do zasieťovanej rojnice v klietočke pevne uzavretú mladú matku (tak, aby ju včely nevyslobodili). Na noc ich prikŕmime cukrovou vodou (3:2), čím im naštartujeme chuť stavať dielo.
Ak používame na plnenie chovných úlikov včely z chovného včelstva, nemusíme z neho robiť umelý roj a umiestňovať do pivnice, ale včely ometieme do väčšieho vedra, alebo bedničky a zľahka(!) postriekame vodou.

Keď umiestňujeme chovné úliky na oplodňovaciu stanicu, nesmú sa v ňom nachádzať trúdi! Preto pri ometaní včiel ich "preosejeme" cez materkú mriežku, cez ktorú trúdi, či prípadne matka neprejde.

Keď chceme mladú matku hneď vypustiť do chovného úlika, lepšie je úlik po naplnení odložiť na 2-3 hodiny do tieňa. Po tomto čase sa včely cítia osirelé a ochotnejšie príjmu cudziu matku. Ak chovné úliky plníme včelami z chovného včelstva, kde sa matka vyliahla, môžme ju hneď vypustiť medzi včely - veď sa už poznajú.

Napĺňanie chovných úlikov je najjednoduchšie včasne ráno, keď je ešte ranné chladno. Úliky si poukladáme do radu vedľa seba, tak, aby sa po naplnení dali ľahko a rýchlo (ale nie chvatne) uzavrieť. V úlikoch je už vopred pripravené krmivo, aby sme sa s ním nezdržiavali počas plnenia včelami.
Včely v rojnici nárazom zrazíme do rohu a pokropíme rozprašovačom vody. Naberačkou, pohárom, alebo aj krabičkou z margarínu (o objeme približne 1/4 litra) plníme chovné úliky. Úlik ihneď po naplnené včelami uzavrieme. Keď naplníme všetky, cez letáčový otvor, alebo cez vyhnutý roh fólie vpustíme dnu mladú matku. Netreba sa o matku báť, včely sa cítia osirelé a matku príjmu. Chovný úlik uzavrieme a odložíme na 2 dni do chladnej a tmavej miestnosti (napr. do pivnice). Ideálna teplota je okolo 15-20°C. Tam sa vytvorí medzi včelami a matkou harmonická jednotka.

Z chovného včelstva strasieme včely do plastového vedra. Z ľahka ich orosíme vodou a ľahkým buchnutím urdžíme na dne vedra.

Pripravené chovné úliky.

Vhodnou naberačkou plníme chovné úliky a ihneď úlik uzavrieme.

Na záver vpustíme do úlika mladú matku. Na obrázku je pridávaná materská bunka pred vyliahnutím.

Na oplodňovaciu stanicu

Po 2-3 dňoch prenesieme oplodňovacie jednotky na stanovište k oplodneniu mladých matiek. Najvhodnenšie v podvečer a na miesto, ktoré nie je na priamom slnku. Vhodné je úliky rôznorodo poukladať, aby sme mladým matkám uľahčili orientáciu pri návrate zo svadobného preletu.

Dr. Dorothea Kauhausen-Keller, Imkerfreund 05/2010

Základy chovu matiek:

I. Prirodzené rozmnožovanie a predpoklady pre chov matiek

II. Jednoduché množenie včelstiev - stručný prehľad

III. časť: Získanie chovného materiálu a založenie chovného včelstva

IV. Rozmnožovanie matiek vo väčších sériach

V. Značenie matiek a zakladanie oplodniačikov

VI. Biológia párenia a genetika včely medonosnej... na budúce ...

Dr. phil.nat. Dorothea Kauhausen-Keller, vedecká pracovníčka v oblasti včely/včelárstvo, od roku 1993 redaktorka včelárskeho časopisu Imkerfreund, od roku 1999 aj redaktorka vo včelárskych časopisoch ADIZ a Die Biene. Jej hlavné zameranie ako vedeckej pracovničky je morfometria, chov a šlachtenie včelých matiek.

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.