I. časť: Prirodzené rozmnožovanie a predpoklady pre chov matiek
S obdobím rojov nastáva pre včelsvto čas na rozmnožovanie. Ale včelár sa tvorbou odložencov pokúša rojeniu zabrániť a preberá rozmnožovanie včelstiev do vlastnej réžie - urobí z jednej rodiny dve. Ale odkiaľ vziať matky pre novozaložené rodiny? A tu sa natíska otázka, či by nebolo lepšie prirodzené rozmnožovanie riadiť cielenou chovateľskou prácou a vylepšovať vlastnosti svojich včelstiev.

Včelstvá sa rozmnožujú prirodzeným spôsobom rojením. Rodina sa na to pripravuje tým, že matka položí vajíčko do kolísky, z ktorej robotice vytiahnú materskú bunku. Do tohto okamihu sú všetky robotnice dcéry jednej matky a medzisebou sú vlastné, alebo nevlastné setry. Pretože sa matka pári s viacerými trúdmi (v priemere s 12-17), sú si nevlastné setry jednej rodiny podobné až veľmi rozdielne - to závisí od genetického zloženia včelstiev v blízkom okolí. Robotnice jednej matky môžu vykazovať veľké rozdiely v telesných znakoch a v správaní. Trúdi vznikajú z neplodneného vajíčka (nemajú otca) a tým sú z genetického hľadiska kópia matky.

Množenie a rozmnožovanie

Keď sa včelstvo vyrojí, ostáva v úli nasledovníčka starej matky (rozmnožovanie, čiže reprodukcia) a súčastne z jednej rodiny vznikajú dve (množenie). U včelstva nastáva rozmnožovanie aj bez množenia - keď rodina náhle stratí matku, z mladých lariev si vychovajú novú matku. Podobne je to aj u tichej výmeny matky, keď sa včely rozhodnú vymeniť matku. Predovšetkým sa včely sa pokúšasú o tichú výmenu matky vtedy, keď starej matke klesne produkcia feromónov, alebo keď nepodáva dostatočný výkon v kladení. Mnohokrát včelári tichú výmenu matky zbadajú neskoro, alebo ju vôbec nezbadajú.

Predpoklady pre chov matiek

Túto prirodzenú vlastnosť včiel, že sa chcú rozmnožovať, poprípade množiť, môže včelár využiť vo vlastný prospech a tým zväčšovať počet rodín, či vymienať matky za účelom zlepšenia vlastností svojich včelstiev. Na začiatku stojí otázka, či chce včelár len jednoducho z jednej rodiny urobiť dve, alebo vyselektuje určité rodiny s vynikajúcimi vlastnostami a tieto by rád ďalej rozmnožoval. Dobrý včelár nechce len zväčšovať počet rodín, ale popri tom aj vylepšovať vlastnosti svojich včelstiev - má pred sebou definovaný chovateľský cieľ. To môže byť napr. zlepšovanie medného výnosu, zlepšenie miernosti, znižovanie rojivosti a iné pozitívne vlastnosti. Dedičné vlastnosti správania, ako aj telesných znakov sú dané v určitých genetických rámcoch. Chovateľ matiek vyzdvihuje určité vlastnosti cielenou selekciou chovného materiálu zo včelstiev, ktoré vykazujú tieto požadované vlastnosti.

Merateľnosť a testovateľnosť

Skôr, ako vyberieme nejakú rodinu, respektíve matku, na získanie chovného materiálu, musia sa najskôr posúdiť vlastnosti, ktoré chceme ďalej rozmnožovať. Posudzovanie medného výnosu je pomerne jednoduché, ale z toho sa nedá dobredu určiť, či aj potomstvo tejto rodiny bude vykazovať ten istý medný výnos. Na medný výnos má významný vplyv aj znášková situácia, klimatické podmienky, stanovište, veľkosť rodiny a iné činitele s väčším, alebo menším vplyvom na výsledok. Teda individuálny výsledok jedej rodiny je závislý od podmienok prostredia. Až porovnaním dosiahnutých výsledkov jednej sesterskej skupiny (skupina včelstiev, ktorých matky sú si sestry) s výsledkami inej sesterskej skupiny sa dá zistiť, či naozaj existujú dedičné rozdiely.
Dlhoročné porovnávanie a skúsenosti s rôznymi plemenami a líniami ukazujú, že telesné znaky a správanie v jednom plemene, alebo jednej línie včely medonosnej sú rozdielne. Najzaujímavejšie chovné vlastnosti, ako medný výnos, miernosť (nebodavosť), sklon k rojivosti, jarný rozvoj, sedenie na plástoch, ale aj odolnosť chorobám sú nepochybne vlastnosti, ktorú sú genetické a ich zvýrazňovanie ukazuje kvantitatívne zatriedenie, ktoré možno cieleným chovom vylepšiť.
Medný výnos sa dá ľahko klasifikovať vážením, ale správanie je obtiažnejšie objektívne posudzovať. Napr. miernosť je viacerými chovateľmi veľmi rozdielne posudzovaná, čo je ovplyvňované najmä skúsenosťami včelára a/alebo aj správaním porovnávacej skupiny. To isté platí aj o rozvoji včelstva, sedení na plástoch, či zimovateľnosti. Až porovnávaním viacerých včelstiev sa môže prinajmenšom klasifikovať ako priemerné, dobré, veľmi dobré, alebo zlé a veľmi zlé. Aby sme mohli stanoviť všeobecné hodnotenie určitej vlastnosti jednej rodiny, treba k tomu tiež hodnotenie celej skúšobnej skupiny. Pričom hodnotenie tiež ovplyvňuje aj porovnávacia skupina.
Predpokladom pre rozmnožovanie určitej vlastnosti včelstva je definovanie chovateľského cieľa, merateľnosť a testovateľnosť danej vlastnosti a predovšetkým či je tá vlastnosť dedičná.

Chovateľské ciele

Podľa smerníc nemeckého včelárskeho spolku (DIB) pre chov matiek sa sledujú a hodnotia (odhadom známkami 1 až 4) nasledovné vlastnosti:

Miernosť: 4-kou sa ohodnotia včelstvá, s ktoré možno prehliadnuť bez dymu a ochranného odevu a pritom sa nechovajú agresívne. 1-tku dostanú tie rodiny, ktoré pri bežnej prehliadke agresívne útočia na včelára.

Sklon k rojivosti: 4-kou sa ohodnotia včelstvá, ktoré pri preklopení nádstavku (máj/jún) nemajú žiadne rojové materské bunky. Ak bolo potrebné vylámanie rojových materských buniek, dostanú 2-ku. Ak včelstvo opäť po vylámaní vytiahne materské bunky, alebo sa dokonca vyrojí, dostane 1-tku.

Sedenie na plástoch: 4-kou sa ohodnotia včelstvá, ktoré pri vytiahnutí rámika z úľa ostanú sedieť na pláste. 1-tku dostanú rodiny, keď opúšťajú plást a dole sa zavesia.

Zimovateľnosť: Počet obsadených rámikov v jeseni (pri zazimovaní) sa vydelí počtom obsadených rámikov v skorej jari a klasifikuje sa ako: dobre, priemerne, málo, neprezimovali.

Jarný rozvoj: jedného včelstva sa klasifikuje v porovnaní s ostatnými rodinami daného stanovišťa ako: veľmi rýchly, rýchly, normálny, pomalý.

Veľkosť rodiny a rozsah plodovania: sa sleduje v piatich termínoch počas sezóny (od polovice apríla do polovice augusta) a hodnotí sa počet obsadených rámikov včelami a veľkosť plodiska (počet rámikov) ako: veľmi silné, silné, normálne, slabé.

Ďalším sledovaným znakom je odolnosť voči chorobám, najmä voči klieštikovi včeliemu.

Varroatolerancia: hodnotí sa prirodzený spád klieštika v odbobí kvitnutia rakyty počas 3 týždňov, v júli napadnutie klieštikov omyvom na 30g vzorke včiel, čistiaci pud po dvojnásobnom tzv. ihlovom teste, pri ktorom sa tenkou ihlou usmrtí zaviečkovaný plod (alebo zmrazením). Z tychto 3 výsledkov sa stanoví tzv. varroaindex.

Odolnosť voči chorobám: nezohľadňuje sa klieštik včelí. Sleduje sa najmä nozéma 2-násobným testom: 4= žiadne napadnutie, 1= veľmi silné napadnutie nozémov.

Na ceste za varoatoleranciou.

Ostatné možné sledované znaky môžu byť napr. vlastnosti, ktoré preferoval anglický mních Adam (buckfast včela):

Dlhovekosť: znamená väčšia výkonnsť pri rovnakom rozsahu plodovania (hodnotenie +6 do -6).

Stavebný pud: čulý stavebný pud podporuje usilovnosť, pracovného ducha, potláča rojovú náladu, alebo ju aspoň utlmuje (hodnotenie +6 do -6).

Jemný čuch: spolu s letovým výkonom je predpoklad pre vyšší medný výnos. Ale môže spôsobiť zvýšené sklony k rabovke. Hodnotí sa +6 do -6.

Spôsob ukladania medu: ukladanie zásob počas hlavnej znášky vzdialene od plodu, čím si rodina neobmedzuje plodisko zásobami. Ale zhruba od začiatku augusta ukladanie zásob v blízkosti plodiska. Hodnotí sa +6 do -6.

Sklon k tmeleniu: prílišné tmelenie propolisom sťažuje prácu včelárovi, ale táto vlastnosť sa ťažko potláča (hodnotenie +6 do -6).

Divoká stavba: voskové mostíky medzi rámikmi sťažujú prácu včelárovi, spôsobujú zvýšené pučenie včiel a tým väčší nepokoj vo včelstve. Ale divokú stavbu možno potlačiť aj presne zhotovenými úli a rámikmi. Hodnotí sa +6 do -6.

Keď sa chovateľ matiek snaží vyzdvihnúť nejakú inú špeciálnu pozitívnu vlastnosť, veľmi rýchlo zistí, že sa nedá súčastne zlepšovať viaceré vlastnosti. V takom prípade sa najprv vyzdvihne želaná vlastnosť a všeobecné vlastnosti sa popri tom udržujú na priemerných tolerovateľných hodnotách.
Úspešný šlachtiteľský chov matiek si vyžaduje väčšie množstvo včelstiev, aby bolo k dispozíci širšie genetické spektrum, preto je veľmi vhodné, keď viacej chovateľov matiek medzi sebou spolupracuje, vymieňajú a testujú si navzájom chovný materiál. Ale k tomu sa vrátim v nasledujúcich článkoch.

Dr. Dorothea Kauhausen-Keller, Imkerfreund 05/2009

Základy chovu matiek:

I. Prirodzené rozmnožovanie a predpoklady pre chov matiek

II. Jednoduché množenie včelstiev - stručný prehľad

III. časť: Získanie chovného materiálu a založenie chovného včelstva

IV. Rozmnožovanie matiek vo väčších sériach

V. Značenie matiek a zakladanie oplodniačikov

VI. Biológia párenia a genetika včely medonosnej... na budúce ...

Dr. phil.nat. Dorothea Kauhausen-Keller, vedecká pracovníčka v oblasti včely/včelárstvo, od roku 1993 redaktorka včelárskeho časopisu Imkerfreund, od roku 1999 aj redaktorka vo včelárskych časopisoch ADIZ a Die Biene. Jej hlavné zameranie ako vedeckej pracovničky je morfometria, chov a šlachtenie včelých matiek.

Iné zdroje k téme:
Plemenitba včely medonosnej (Ing. Róbert Chlebo, PhD.)

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.