Ohrozí sa existencia včelstva, keď sa mu odoberie plod? Ako rýchlo rýchlo včelstvo upadá a stráca na
vitalite je zjavné, keď príde o svoju matku. Odobratie plodu v správnom čase pôsobí ako živí prameň, lebo sa
tým z včelstva odoberú aj zárodky chorôb a predovšetkým zníži sa populácia klieštika včelieho. Dr. Ralph Büchler popisuje ako integrovať odobratie plodu
do chovu včiel a zároveň znížiť spotrebu prostriedkov na boj proti klieštikovi.
So zreteľom na vysoké straty včelstiev, výrazné náklady na krmivo a častého používania liečiv
sa natíska otázka: Ako vôbec mohli včely len vlastnou pomocou tak veľa miliónov rokov prežiť?
Veď všetky včely, rozšírené od tropického pásma až takmer po polárny kruh, boli predsa vždy konfrontované
s chorobami a extrémnymi klimatickými zmenami. Nedostatok potravy ich vždy sprevádzal
a len ich extrémne tvorenie zásob ich udržalo pri existencii.
Sú teda chemické prostriedky na ochranu rastlín, geneticky modifikované rastliny,
elektrosmog a iné novoty, ako sa niektorý domnievajú, problémom dnešného moderného chovu
včiel? Alebo problém je v iných príčinách - spôsob chovu včiel s dopadom na zdravotný stav a
vitalitu včelstiev? Prirodzené ochranné mechanizmy, od obranyschopnosti jednej včely cez mnohoraké
ochranné a hygienické správanie sa včelstva, dôslednú selekciu populácie, hustotu včiel vo včelstve až po rozdelenie včelstviev v priestore, sú vlastne potláčané
dnešným spôsobom chovu včiel. Neustála výmena chorých včiel medzi včelstvami jedného stanovišťa,
mnohonásobné rušenie prirodzeného usporiadania plodiska, rozširovanie plemien, ktoré nie sú prispôsobené na tunajšie podmienky a
ignorovanie dôležitých kritérií pri plemenitbe len k týmto problémom prispievajú.
Veľmi závažný zásah do prirodzených ochranných mechanizmov je ale popritom potláčanie rojenia.
Učiť sa od roja
Ako je známe, vyrojením zanecháva včelstvo väčšinu chroboplodných zárodkov v plode, v zásobách a
v starých plástoch a zabezpečuje si nový hygienický začiatok. Nie len v roji, ale aj v ostávajúcom
včelstve sa zabrzdí infekčný kolobeh a novozaloženie plodiska vedie k úplnému omladeniu zostárlej
populácie.
Proti nekontrolovanému rojeniu sa v modernom chove včiel robí plánovité vytváranie mladých rodín, ale často
z plástov s plodom - tým ale odpadá prirodzená prestávka v plodovaní a novovytvorená mladá rodina je vybavená
so všetkými prítomnými choroboplodnými zárodkami.
V prírode sa tiež nevyskytuje spájanie slabých rodín s vitálnymi rodinami, čo takisto otvára dvere prenosu a rozširovaniu
chorôb a parazitov.
Preto hľadáme jednoduchý spôsob chovu včiel, ktorý tie základné mechanizmy rojenia (oddelenie včiel od plodu, prestávka v plodovaní,
obnova diela, omladenie včelstva) dodrží bez toho, aby včelár naháňal roje. Preto sa ako vhodné riešenie preukázalo jednorázové
kompletné odobratie plodu.
Rozsiahle vyskúšanie
Už niekoľko rokov používame vo Včelárskom inštitúte v Kirchhaine (Nemecko) kompletné odobranie plodu ako
ozdravujúci zásah najmä silne napadnutých rodín klieštikom. Od leta 2007 sa vedecky skúmajú dôsledky na vývoj, náchylnosť na choroby a medný výnos včelstiev.
Do projektu okrem dvoch stanovíšť inštitútu (po 16 rodín) je zapojených ešte 7 súkromných včelárskych chovov.
Pokusným včelstvám bol v júni/júli odobratý všetok plod, nasadený odchytový (lapací) plást a nevykonalo sa žiadne letné
ošetrenie proti klieštikovi. Kontrolným rodinám sa neodoberal plod a boli po poslednom odobratí medníkov
ošetrené kyselinou mravčou a tymolom.
Vývoj včielstiev sa opakovane posudzoval podľa počtu obsadených rámikov. V septembri sa odobrali vzorky včiel so zásobných plástov a horných nádstavkov a boli
vyšetrené na výskyt klieštika, nozémy a rôznych vírusov. Všetok vytočený med v priebehu sezóny 2008 bol vážený a zaznamenávaný za každú rodinu.
Na počudovanie, kompletné odobratie plodu nezapríčinilo slabší vývoj včelstiev do zazimovania. Včelstvá vybudovali nové dielo a priebehu asi 8 týždňov
vyrovnali stratu plodu.
Po odobratí plodu do prvej polovice júla išli pokusné včelstvá do zimy v priemere v takej istej sile ako aj kontrolné včelstvá (viď tabuľka 1).
Taktiež priebeh zimy a výnos medu nepreukázali žiadne negatívne vplyvy. Hoci bol použitý "len" jeden odchytový (lapací) plást a
inak žiadne iné ošetrenie proti
klieštikovi, bola populácia klieštika v týchto pokusných včelstvách v čase odchovu zimných včiel len zanedbateľne vyššia ako
v kontrolných včelstvách, ktoré boli proti klieštikovi intezívne ošetrované - tento rozdiel populácie
klieštika v pokusných a kontrolných včelstvách nebol štatisticky významný.
(viď tabuľka 1).
Tabuľka 1: Vývoj včelstva, populácia klieštika a medný výnos obidvoch porovnávacích skupín. |
Sledovaný atribút |
Pokusné včelstvá (odobratie plodu) |
Kontrolné včelstvá (ošetrenie proti klieštikovi) |
Počet včelstiev |
Priemerná hodnota |
Smerodajná odchýlka |
Počet včelstiev |
Priemerná hodnota |
Smerodajná odchýlka |
Veľkosť včelstva,
Október 2007 a 2008
(počet obsadených rámikov)
|
120 |
10,3 |
0,27 |
70 |
10,1 |
0,33 |
Kvocient prezimovania 2007 - 2008
(stav na jar/stav na jeseň)
|
44 |
0,98 |
0,04 |
15 |
0,97 |
0,06 |
Medný výnos 2008 (kg)
|
54 |
26,1 |
1,63 |
34 |
25,8 |
1,90 |
Populácia klieštika v septembri 2007 a 2008
(počet klieštikov/10g včiel)
|
128 |
4,23 |
0,56 |
87 |
3,55 |
0,66 |
Obr. 1: Výskyt Nosema apis, ABPV (akútna paralýza včiel),
CPV (chronická paralýza včiel), DWV (syndróm deformovaných
krídiel) u obidvoch sledovaných skupín.
Obr. 2: Medný výnos 2008 v závislosti od obdobia odobratia
plodu. Hviezdičkou (*) označený štatisitcky významný rozdiel
(p < 0,05) medzi jednotlivými skupinami.
Aj pri ostatných sledovaných pôvodzov chorôb (obr. 1) neboli vykázane štatisticky významné rozdiely.
Nozéma sa celkovo zistila len zriedkavo, ale mimochodom v kontrolných včelstvách takmer dvojnásobne viac ako v pokusných.
Obzvlášť nápadný bol tendenčne nízky výskyt ABPV (Acute bee paralysis virus - akútna paralýza včiel) v
pokusných včelstvách. ABPV je sekundárna infekcia pri silnom napadnutí klieštikom. Tieto výsledky ukazujú, že aj
napriek takmer zhonému napadnutiu kleštikom v obidvoch skupinách včelstiev u pokusných včelstiev sa odobratím plodu znížilo
vírusový zataženie.
Kedy odobrať plod
Odobratie plodu sa môže účinne vykonať od obdodia začiatku rojových nálad až do plovice júla.
Pri neskoršom termíne klesá podiel odobratých klieštikov a regenerácia včelstva k zazimovaniu môže byť ohrozená.
Ten správny čas sa riadi predovšetkým podľa priebehu znáškového obdobia. Toto ukazujú medné výnosy troch rôznych
období odobratia plodu pokusným včelstvám inštitútu (obr. 2). Odobratie plodu 20. mája (začiatok rojového obdobia) viedlo k
značne nízkemu mednému výnosu (priemerne 7,1kg) v porovnaní s kontrolnými včelstvami (priemerne 21,5kg). Pri odobratí plodu 11.júna
bol priemerný medný výnos 16,4kg. Najvyšší medný výnos mali pokusné včelstvá (priemerne 27,3kg), ktorým bol plod odobraný začiatkom júla, teda
14 dní pred posledným odobraním medníkov. Tým, že sa včelstvu odoberie všetok plod, značne klesá ich vlastná spotreba, zatiaľ čo ich výkonnosť znášať nektár
ešte neklesá. To že včelstvu chýbajú mladé včely sa prejaví až po ukončení znáškového obdobia.
Úplné odobratie plodu sa môže všeobecne odporúčať v oblastiach s jarnou a letnou znáškou a to 14 dní pred koncom znáškového odbobia.
Tak nevzniká nebezpečenstvo rabovačky a zostane včelstvám dosť času sa zregenerovať. Takisto aj vzniknutý odloženec zo zozbierných plástov s plodom má dostatok času sa pripraviť
na zimu.
Po poslednom odobraní medníkov sa včelstvá zúžia na jeden plodiskový nádstavok a začnú sa zakrmovať - takto
bude zapezpečený optimálny vývoj zimných včiel.
Pre oblasti s neskorou znáškou nie je táto metóda vhodná. Podľa priebehu znášky bolo by tu vhodnejšie skoré odobratie plodu, asi
v rojovom období - s predpokladom, že včelstvá budú mať 6-8 týždňov čas do začiatku očakávanej neskorej znášky.
Sledovať spád klieštika včelieho
Nesmie sa zabúdať, že aj po úplnom odobratí plodu ostáva zvyšok populácie klieštika vo včelstve a
že klieštik sa šíri reinváziou zo včelstiev z okolia. Preto v období august/september, keď včelstvá odochovávajú zimné včely, treba
sledovať stav klieštika a v prípade potreby včelstvá ošetriť. Včelstvá, ktoré sú obzvlášť silno napadnuté
klieštikom, by sa mali v zmysle uvedomelej selekcie zlikvidovať, alebo poprípadne po chemickom preliečení vymeniť matku.
Pracovný postup krok za krokom
1. Horné nádstavky zložiť a prehliadnuť plásty v plodisku. Spolu 2-4 svetlé a dobre
vystavané medníkové plásty a plásty s peľom umiestniť na obidne strany spodného nadstavku.
3. Tento odchytový (lapací) plást vložiť do stredu najspodnejšieho nádstavku. Ak je ešte
k dispozícii plást s otvoreným trúdim plodom, tak sa použije ten.
5.Nakoniec medzery medzi rámikmi doplniť prázdnymi svetlými plástmi, alebo medzistienkami.
Ak je ešte znáška, včely medzistienky rýchlo vystavajú. V prípade že momentálne nie je znáška, tak prikŕmiť vlastným medom.
7. Plásty s plodom, ktoré sme včelstvám odobrali s malým počtom včiel vložíme do pripaveného úľa.
Bezstarosti môžme do jedného úľa vložiť plásty z viacerých včelstiev. Po stranách vložíme zásobné plásty a plásty s peľom. Zhruba 300 včiel na jeden
plást stačí, aby bolo postarané o mladé včely, ktoré sa zanedlho vyliahnu. Ak boli plásty úplne ometené od včiel, tak prisypeme
potrebné množstvo včiel z medníka.
9. Vyberieme odchytový (lapací) plást, ktorý je medzitým zaviečkovaný a nachadzajú sa v ňom klieštiky a ten roztopíme.
Do voľného miesta vložíme medzistienku alebo vystavaný plást. Ošetrenie proti klieštikovi nie je potrebné.
11. Keď je odloženec bez plodu, môžme spraviť ošetrenie proti klieštikovi - pokvapkaním
kyselinou šťavelovou alebo postriekaním kyselinou mliečnou. Poprípade môžme použiť odchytový (lapací) plást, ktorý si zaobstaráme
nejakej inej rodiny.
|
2. Vyhľadať jeden plást s otvoreným plodom, pokiaľ možno bez zaviečkovaného plodu, ktorý
nám poslúži ako odchytový (lapací) plást.
4. Teraz včely z plodiskových plástov zvyšných nádstavkov striasť do spodného nádstavku. Matka
musí v každom prípade tiež skončiť v spodnom nádstavku. Ak sa ju nepodarí nájsť, tak treba všetky plásty omiesť.
6.
Na spodný nádstavok, kde je matka, položiť materkú mriežku. Na to položiť medníkové nádstavky v pôvodnom stave a poradí.
Po poslednom odobraní medníkov podľa potreby rozšíriť včelstvo o nádstavok.
8. Po 7-10 dňoch skontrolovať včelstvá, ktorým bol odobraný plod. Väčšinou sú
medzistienky vystavané a matka založila nové plodisko
10. Odloženec, ktorý sme vytvorili so zozbieraných plástov s plodom, hneď v deň vytvorenia umiestime na
nové miesto mimo letového dosahu pôvodných včelstiev. Tento potom skontrolujeme po 21-24 dňoch. Dovtedy sa vyliahne všetok plod a staré tmavé plásty
sa môžu vymeniť. Podľa množstva včiel ho necháme v 1-2 nádstavkoch. Skontrolujeme prítomnosť mladej matky, v prípade neistoty spraviť test. V prípade, že s matkou nie
sme spokojný, môžme ju neskoršie vymeniť.
|
Poďakovanie
Chcem sa obzvlášť poďakovať "Stiftung Dr. Abel - Apis mellifica", ktorý z väčšej časti financoval
tento experiment. Pri vývoji tejto metódy sme úzko spolupracovali aj s hessenskou včelárskou poradenskou službou.
Dr. Ralph Büchler, Imkerfreund 07/2009
Súvisiace články:
Úplné odobratie plodu v oblastiach s neskorou znáškou
Úplné odobratie plodu
Úplné odobratie plodu - starostlivosť o odložence
Dr. Ralph Büchler, Včelársky inštitút Kirchhain, Nemecko. Študoval biológiu a poľnohospodárstvo na Univerzite v Bonne. Vo svojej diplomovej práci sa zaoberal Vplyvom prostriedkov na ochranu rastlín na včely, ktoré sú označené ako včelám neškodné. Neskoršie viedol výskumnú úlohu BMLV - Neodolnosť európskej včely medonosnej voči klieštikovi včeliemu. V roku 1990 nastúpil do Včelárskeho inštitútu v Kirchhaine a o od roku 1997 je jeho riaditeľ. Zaoberá sa chorobami včiel, šlachtením k zlepšeniu odolnosti včiel a vývojom praktického chovu včiel.
Neprešlo jazykovou úpravou.
Tieto webové stránky nedisponujú diskusným fórom a ani žiadne nie je plánované.
Ak chcete k článku niečo poznamenať, alebo o téme diskutovať, na
www.vcely.sk, alebo
www.vcelarskeforum.cz
sú dobre zabehnuté a naštevované včelárske fóra.
Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder
andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger.
Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.