Rozhovor šéfredaktora nemeckého včelárskeho časopisu Imkerfreund Dr. Jürgena Schwenkela s Dr. Wolgangom Ritterom o možnostiach a hraniciach úplného odobratia plodu včelstvám v oblastiach s výskytom neskorej znášky.

J.Schwenkel: Ja už niekoľko rokov odoberám plod niektorým včelstvám po neskorej znáške v Čiernom lese (Badensko-Württembergsko, Nemecko), avšak so striedavým úspechom. Pretože aj Dr. R.Büchler sa vo svojom článku zmieňuje, že tento postup nie je vhodný do oblastí s neskorou znáškou a vy ste na CVUA Freiburg (Inštitút pre hygienu zvierat vo Freiburgu, Nemecko) s týmto v našom regióne experimentovali, pýtam sa: Sú pre oblasti s neskorou znáškou nejaké všeobecne platné odporúčania?
W.Ritter: Po takmer 30 rokoch trvalého boja proti klieštikovi včeliemu poznáme hranice liečiv. Preto hľadáme, v spolupráci s niekoľkými včelármi, iné alternatívy. Jedna z nich je kompletné oodobranie plodu. Pri našich niekoľkoročných pokusoch sme vyskúšali nielen úplné odobratie plodu, ale aj odobrantie všetkých plástov. Takisto sme mali striedavú úspešnosť. Viac ako v iných oblastiach, kde nie je neskorá znáška, sa musí prihliadať na stav včelstva, ako aj na nasledujúce týždne a očakávanú znášku. Tákéto odhadnutie situácie nie je ale jednoduché, z roka na rok sú veľké rozdiely. Preto je tažké dávať všeobecne platné odporúčania.
Dr. Wolfgang Ritter pri výskumnej práci vo Vietname
pri včelstvách východnej včely (Apis cerana) (zvaná
aj včela indická). Predovšetkým je zaujímavé správanie
sa totho pôvodného hostiteľa voči klieštikovi včeliemu.

J.Schwenkel: Akú úlohu hrá klieštik včelí? Odporúčate taktiež neustále sledovať stav populácie klieštika?
W.Ritter: Naše pokusy ukázali, že pri neskorom odobraní plodu v auguste nesmie byť vo včelstve vysoká populácia klieštika. Keď je jeden plod včely napadnutý len jedným klieštikom, táto včela už má skrátenú dĺžku života a nemôže sa plnohodnotne postarať o nasledujúcu generáciu včiel. Tento domino efekt pôsobí na odchovanie zimných včiel pri neskorom úplnom odobraní plodu ešte vo zvýšenej miere. Pri pravidelnom a dôslednom vyberaní stavebného rámika so zaviečkovaným trúdim plodom sa dá tento problém odľahčiť.

J.Schwenkel: Čo spraviť s odobratým plodom?
W.Ritter: Už zmienená súvisloť poškodenia plodu platí vo zvýšenej miere pre odobraný plod - ten koniec koncov ako posledný a tým aj s najväčším počkom klieštikov. K tomu pridáme, že v tomto odloženci sa bohato liahnu včely a vyzerá to tak, že tento odloženec dosiahol silu k úspešnému zazimovaniu a táto rodina preto menej ploduje. Ale tu sa nachádzajú prevažne poškodené letné včely a tieto rodiny majú slabú šancu prezimovať. Preto pri neskorom odoberaní plodu tieto plásty roztavíme.

J.Schwenkel: Nebolo by zmysluplnejšie v oblastiach s neskorou znáškou urobiť skoré odobratie plodu?
W.Ritter: Ak je hlavným cieľom využitie neskorej znášky, tak by bola vhodná tá možnosť, odobrať plod na jar. Tým pádom sa ušetria protirojové opatrenia, ale odpadá kvetová znáška. A väčšinou chceme kvetový a aj medovicový med. A pri jarnom odobraní plodu je nevyhnutné v neskorom lete ošetriť proti klieštikovi.

J.Schwenkel: Nebolo by vhodnešie, pri neskorom odoberaní plodu, neodoberať všetky plásty a nevkladať medzistienky?
W.Ritter: Ako aj Ralph Büchler vo svojom článku píše, čo sa týka zdravotného stavu včelstva, má rojenie spolu s vybudovaním nového diela dosť podstatný vplyv. Kompletná výmena "starých" plástov okrem iného potláča rozvoj nozémy a niektorých vírusov. Preto by sa mala uprednostňovať aspoň čiastočná výmena diela. Pretože budovanie diela v neskoršom ročnom období včely dosť zaťažuje, mala by byť, podľa našich doterajších skúseností, táto činnosť do polovice augusta ukončená.

J.Schwenkel: Aj keď je toto opatrenie technicky realizovateľné, neodporuje tento, v podstate silný, zásah životnému cyklu včelstva?
W.Ritter: Pri tejto otázke by som chcel poukázať na správanie sa včiel v juhovýchodnej Ázii, teda v domovine klieštika včelieho. Tam si včely v priebehu evolúcie vyvinuli obranný mechanizmus proti klieštikovi - pri silnom napadnutí opustia svoje hniezdo, zanechajú celé dielo aj s plodom a začínajú inde úplne od nova. Podobne sa správa aj africká včela, ktorá opustí svoje hniezdo, keď sa v ňom premnoží malý úľový chrobák. Toto správanie je u našej včely potlačované chovom. Odobratím plodu (poprípade vyrojením) a obnovou diela sa snažíme toto prírode nahradiť. Táto metóda neodporuje životnému cyklu včely a je, takisto ako vyrezávanie plodu, použiteľná bez pochybností aj pre bio-včelárov.

J.Schwenkel: Pán Ritter, ďakujem za rozhovor. Teraz mi je jasné, že moje pokusy robiť umelé roje ešte v polovici septembra, stáli na slabých nohách - aj keď čiastočne dobre prezimovali. Podľa dnešných vedomostí, malo by sa odoberanie plodu a pridávanie medzistienok vykonať najneskôr do prvej polovice augusta.

Dr. Jürgen Schwenkel, Imkerfreund 07/2009

Súvisiace články:
 Úplným odobratím plodu k vitálnym včelstvám, Dr. R.Büchler
 Úplné odobratie plodu, Dr. R.Büchler
 Úplné odobratie plodu - starostlivosť o odložence, Dr. R.Büchler

Dr. Jürgen Schwenkel, diplomovaný poľnohospársky inžinier, šéfredaktor nemeckého včelárskeho časopisu Imkerfreund.Včely chová od roku 1978, stará sa o 40 rodín (stav v roku 2009), ktoré má umiestnené uprostred Čierneho lesa (Badensko-Württembergsko).

Dr. Wolfgang Ritter vedúci pracovník Inštitútu pre hygienu zvierat vo Freiburgu, Nemecko. Zaoberá sa diagnózou a liečbou včelých chorôb. Je činný pri viacerých medzinárodných organizáciach ako odborník na choroby včiel, napr. aj pri Apimondia. Okrem knihy o chorobách včiel napísal množstvo článkov o prevencii a liečbe chorôb včiel.

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.