Plodové plásty majú v prírode krátku životnosť. Divožijúce včely medonosné prenechajú plodové plásty najneskoršie po dvoch rokoch prirodzenej recyklácii. Ale včelári sa často rozhodujú inak.

Zo začiatku vytvára vijačka jemnú pavučinu.


Bez ochrany včelami sa zmenia plodové plásty na smradľavý chaos.


Aj takéto plásty roztaviť, pokiaľ sa im nenájde miesto pri včelách.


Aj malé miesta s uskladneným peľom niekde v kúti postačujú na to, aby larvy vijačky zlikvidovali aj susedné čisté plásty. Bežný spôsob: veľa strán odborných včelárskych kníh sa zaoberá ošetrovaním a skladovaním "kapitálu včelára" - plástov. V rámci boja proti vijačke, plesniam, roztočom, mravcom, alebo myšiam sa konzervujú peľové a zásobné plásty, konštruujú sa skrine na skladovanie plástov a pomocou prievanu, tepla, zimy, kys. octovej, sírením, alebo baktériami sa včelár snaží ich nejako ochrániť.

Alternatívny spôsob: pohodlný včelár má pokojnú zimu, lebo potrebuje len dve veci na ochranu svojich plástov: rozhodnosť pri triedení plástov a vedomosti o biológií vijačky. Zbaviť sa vijačky je úplne jednoduché: čistým voskom.

Pokrm pre larvy vijačky

Vajíčka vijačky sa nachádzajú prirodzeným spôsobom takmer na každom pláste, ale pre včely to nepredstavuje problém, lebo vedia, ako zabrániť väčším škodám na plástoch. Ak včely nechránia plásty, za niekoľko dní sa na nich nasýti niekoľko tuctov lariev vijačky. Najprv to nie je až tak viditeľné, možno viedieť len niekoľko pavučín ale zakrátko zničia všetky plásty, zanechajú špinu, pavučiny, výkaly a smrad. Keď hľadajú miesto na zakuklenie, rozhryzú aj drevo, dokonca aj plast. Najviac budú vijačkou potrestaný včelári, ktorý skladujú zaplodované plásty spolu s nezaplodovanými. Larvy vijačky uhynú na svetlom vosku, lebo pre svoj vývoj potrebujú proteíny z peľu, alebo z košielok a výkalov včelých lariev. Aj malé zaplodované, alebo peľové plochy ohrozujú ostatné uskladnené plásty, lebo na týchto malých plochách sa čerstvo vyliahnuté larvy vijačky posilnia a nenažrano napadnú aj nezaplodovaný materiál. Úplne bez ochrany proti vijačke to nejde: v neskorom lete vytriediť všetky plásty do 3 skupín.

Skladovať len nezaplodované plásty

Do prvej skupiny spadajú nikdy nezaplodované, prázdne plásty. Len tieto sa môžu skladovať bez včiel. Jedná sa o plásty z medníka, ktoré včelár neupotrebil pri obnove diela v neskorom lete. Po vytačaní poslednej znášky, ešte pred uskladnením, tieto plásty umiestnime nad silné rodiny tak, že medzi plodiskom a týmito plástami je jeden prázdny nádstavok. Po týždni včely plásty vyčistia a suché a čisté sú pripravené na prezimovanie. Na zimu skladujeme plásty v nádstavkoch, ktoré naukladáme do "komínov" na zasieťované dno. Zasieťované dno zabezpečí dostatočný pohyb vzduchu medzi uskladnenými plástami. Letáčový otvor uzavrieme a nie je potrebná žiadna iná ochrana proti mravcom, alebo vijačke.

Včely chránia svoje plásty

Do druhej skupiny spadajú trochu zaplodované plásty, ktoré môžu mať trochu peľových, alebo medových zásob. Tieto poukladáme do nádstavku a podložíme pod včelstvá - teda budú spodný nádstavok. Pokiaľ je vonku teplo, včely ich budú chrániť. V zime ich chlad ochrámi pred larvami vijačky.

Tretia skupina putuje na roztavenie - sú to plodové plásty a plásty staršie ako 2,5 roka. Na peľové zásoby v týchto plástoch netreba brať ohľad, lebo pre včely sú dôležitejšie čisté plásty. Takisto roztaviť všetky plásty druhej skupiny, ktorým sa neušlo miesto pri žiadnej rodine, poškodené plásty a plásty, ktoré nie sú dobre vystavané.

Na záver

Včelári lipnú na svojich starých plástoch, ale včely sa naproti tomu viac potešia novému dielu.

Dr. Pia Aumeier, Deutsches Bienen-Jurnal 10/2009

Pani Dr.rer.nat Pia Aumeier, študovala biológiu na Univerzite Erlangen-Nümberg (Nemecko), zameranie zoólogia/parazitológia. Diplomovú prácu robila na Bavorskom včelárskom ústave v Erlangene. Dizertáciu vo včelárskom výskumnom ústave Univerzity Hohenheim, v ktorej sa zaoberala klieštikom včelím a nadaľej sa tejto téme vedecky venuje. Vo svojom výskume sa jej podarilo izolovať niektoré aromatické látky, pomocou ktorých klieštik hľadá svojho hostiteľa. Okrem vedeckej práce sa venuje praktickému včeláreniu, poriada mnoho kurzov pre začiatočníkov a pokročilých. Spoluatorka niekoľkých včelárskych kníh a autorka nespočetných článkov.

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.