Ako sa dá znižovať počet klieštikov vyrezávaním trúdieho plodu? Výskumy ukazovali doposiaľ protichodné výsledky. Vo Včelárskom ústave Hohen Neundorf (Nemecko) bol tento problén opäť skúmaný - s povzbudzujúcim výsledkom.

Trúdi plod musí mať bezprostredný kontakt s plodiskom a vyrezávaný
v odstupoch 7-14 dní. Včelári opakovanie tvrdia, že v zaviečkovanom trúdiom plode objavili len veľmi málo klieštikov. Často preto nevyrezávajú stavebný rámik. Niektorý vedci toto potvrdili, iný vyvracali. Už v začiatkoch výskumu klieštika včelieho vedci zistili, že vyrezávaním trúdieho plodu od mája do júla sa znižuje populácia klieštika len o 10% - hodnota, ktorá ukazuje nízku efektívnosť. Na začiatku 80-tych rokov jeden výskum preukázal, že toto opatrenie má vyššiu efektivitu, keď je populácia klieštika veľmi nízka, ale nie je účinné, keď je včelstvo na začiatku sezóny silne napadnuté klieštikom. Iný výskum zasa poukazoval na vysokú efektivitu. Podľa výsledkov Dr. Petra Rosenkranza a Prof. Wolfa Engelsa z 90-tych rokov, veľmi na tom záleží, kde je umiestnený trúdi plást. Títo vedci zistili, že napadnutie trúdieho plodu je obzvlášť vysoké, keď má bezprostredný kontakt s plodiskom včelstva. Pravdepodobne bol trúdi plod na kraji plodiska, tam vlastne je jeho prirodzené miesto, včelami intenzívnejšie ošetrovaný. Tým aj bola pre klieštika lepšia možnosť prestúpiť zo včely k trúdiemu plodu. Ak je trúdi plod ošetrovaný menším počtom včiel, tak sa pre klieštika znižuje šanca, aby sa k nemu dostal. Pre klieštika je veľmi nebezpečné, aby podnikal dlhé cesty k trúdiemu plodu - čo by síce zvládol, ale to je pre neho vysoké riziko, že ho nejaká včela napadne a vynesie z úľa. Vedci na základe prirodzeného spádu klieštika a miery prežitia včelstiev zistili, že aj pri vysokom napadnutí klieštikom je účinnosť cez 50% - to znamená, počet klieštikov sa zväčšuje len o polovicu, ako bez tohto opatrenia.

Odchytiť roztoče na včelách-staviteľkách

Robotnica pri liahnúcom sa trúdovi.
Príležitosť pre klieštika na prestup
z liahnúceho sa trúda na včelu. Podľa nášho výskumu, nielen pozícia stavebného rámika rozhoduje o úspechu, ale aj spôsob, ako včelár odstraňuje trúdi plod. Veľa včelárov otvorí zaviečkovaný plod, vypláchne ho z buniek a vystavaný plást vráti do úľa. Ale takto sa nedajú odchytiť klieštiky na včelách, ktoré stavajú dielo. Keď sa plást s trúdim plodom vyreže, veľký počet včiel začne dielo opravovať, aj počas citlivej fázy krátko pred zaviečkovaním. Prečo by to klieštik nemal využiť tú možnosť prestúpiť zo včely-staviteľky do bunky s plodom, keď je nejaká naporúdzi? Vychádzajúc z tohto, je podstatne zmysluplnejšie zaviečkovaný plod vyrezať, ako vkladať prázdny vystavaný trúdi plást. Keď sa vkladá do včelstva hotové trúdie dielo, včely-staviteľky musia bunky iba zaviečkovať a tým sa pri trúdiom plode zdržujú málo.
Na základe týchto poznatkov mohli švajčiarsky včelársky vedci, medzi nimi aj Jean-Daniel Charriere, v jednom dvojročnom výskume redukovať rozmnožovanie klieštika včelieho o 50-70%. Mimochodom, počas tohto pokusu bol medný výnos veľmi malý - v roku 1993 7kg na včelstvo, v nasledujúcom roku vôbec žiadny.

Pokusy počas dobrej znášky

Zvyčajne sú v Nemecku dobré znáškové pomery, čo by sa mohlo prospešne prejaviť aj na odchove trúdov. Preto nebolo daľeko od toho, overiť si efekt vyrezávania trúdieho plodu na vývoj kleštika pri dobrých znáškových podmienkach. Jednu včelnicu s 23 rodinami sme rozdelili na (takmer) dve rovnaké skupiny. Iba jednej skupine sme vyrezávali trúdi plod. Druhá skupina slúžila ako porovnávacia (kontrolná). Všetky rodiny obidvoch skupín boli pred začiatkom znášky zo zimnej repky porovnateľne silné a takmer rovnako napadnuté klieštikom. Rodiny oboch skupín boli na začiatku rozmiestnené zmiešane na jednom stanovišti, pred začiatkom kvitnutia slnečnice boli obidve skupiny premiestnené na kraj jedného poľa na vzdialenosť 20m od seba. Tým sme zredukovali zalietavanie včiel, bez toho, aby boli obidve skupiny v rozdielnych mikroklimatických podmienkach. Včelstvá boli v umelohmotných nádstavkových úľoch Segenberger a každá rodina mala v každom plodiskovom nádstavku po jednom stavebnom rámiku. Stavebný rámik bol umiestnený ako tretí z kraja, takže bol v bezprostrednom kontakte s plodiskom (obrázok hore na začiatku článku). Rodiny s dvoma plodiskovými nádstavkami mali dva stavebné rámiky - v každom nádstavku po jednom, umiestné od seba priečne (v jednom nádstavku a vpravo a v druhom vľavo). Počas plánovaných prehliadok sa 12-im pokusným rodinám v odstupoch 7-14 dní vyrezával v stavebnom rámiku zaviečkovaný trúdi plod, v období od začiatku mája do polovice augusta, spolu približne 10 krát. Vo zvyšných včelstvách (kontrolných) sa trúdi plod ponechal. Stavebné rámiky sme si farebne značili. V auguste boli všetky včelstvá 3 krát ošetrené po 140ml s 60%-tnou kyselinou mravčou v Nassenheiderovom horizontálnom odparovači.

Podstatne rozdielny spád klieštika

Modrý graf: kontrolné včelstvá, ktorým bol trúdi plod ponechaný.
Žltý graf: pokusné včelstvá - vyrezávaný zaviečkovaný trúdi plod.

Na začiatku boli včelstvá oboch skupín rovnako silné a s rovnakou popu-
láciou klieštika. Na konci pokusu vykazovali včelstvá, ktorým bol vyre-
závaný trúdi plod, jednoznačne menšie napadnutie klieštikom.
Odobraním zaviečkovaného robotníčieho plodu sa dá populácia klieštika
ešte viac zredukovať. Aby sme mohli porovnať napadnutie oboch skupín klieštikom, sledovali sme dva príznaky:
1. odoberali sme vzorky včiel a zisťovali počet klieštikov na nich
2. sledovali sme spád klieštika na varroa-podložke po aplikácii kyseliny mravčej.
Vzorky včiel, za účelom zisťovania napadnutia klieštikom, sme odobrali na začiatku a na konci pokusu všetkým rodinám. Každá vzorka z každého úľa obsahovala približne 700 včiel, ktoré sme odoberali z každej strany plodiska spodného nádstavku. Prvá vzorka, ktorú sme odobrali na začiatku, nám poslúžila ja na to, aby sme sledované včelstvá rozdelili na dve skupiny tak, aby mali obidve skupiny priemerne rovnakú populáciu klieštika - u pokusných rodinách to bolo 1,44% a u kontrolných 1,26%. Okrem toho sme vyrovnali všetky rodiny na rovnakú veľkosť - pokusné rodiny vykazovali v priemere 18043 včiel a 17931 plodu; kontrolné rodiny 18064 včiel a 19865 plodu.
Na základe týchto príprav sa moholo presne zrealizovať zisťovanie vplyvu vyrezávania trúdieho plodu. Na konci sezóny odobrané vzorky včiel vykazovali napadnutie klieštikom 3% u pokusných rodín (ktorým sa vyrezával trúdi plod) a 20,5% u kontrolných rodín (ktorým bol trúdi plod ponechaný). Pokusné rodiny mali v porovnaní s kontrolnými populáciu klieštika o 85% nižšiu. Aj miera rozmnožovanie klieštika bola výrazne rozdielna: u pokusných rodín sa v odbodí od začiatku mája do začiatku augusta zdvojnásobil počet klieštikov - u kontrolných 16-násobne!

Spád klieštika potvrdil vysokú účinnosť

Vyhodnotenie spádu klieštika na varroa-podložke potvrdilo účinnosť vyrezávania trúdieho plodu: po augustovom ošetrení kyselinou mravčou bol spád u pokusných včelstvách 1263 hnedých roztočov, u kontrolných 50802. Spád klieštika bol u pokusných o 78% menší - táto miera je trochu menšia, ako sa zistilo na vzorkách včiel. Obidve skupiny boli na začiatku rovnako silné, ale v neskorom lete boli na tom pokusné včelstvá podstatne lepšie - zatiaľ čo tie vykazovali 21763 včiel a 21871 plodu, kontrolné len 13513 včiel a 16790 plodu.
Na základe toho, že kontrolné včelstvá sa nerozrástli do takej sily ako pokusné, je porovnávanie spádu klieštika po ošetrení len relatívne. Preto je účelné vzťahovať počet klieštikov na veľkosť včelstva. Výskumy z roku 1991 ukázali, že v období august - september asi 70% roztočov jedného včelstva sedí na včelách a zvyšok je pri zavečkovanom plode. Na základe tohto vychádza, že kontrolné včelstvá mali teoreticky 8841 klieštikov na jednu rodinu. Tým by bol teoreticky spád klieštika u pokusných včelstvách o 86% menší ako u kontrolných - a to zodpovedá takmer presne zistenému na vzorkách včiel.

Kombinovať s tvorbou odložencov

Výkonnosť včelstiev sa kontrolovala pomocou úľových váh, kde sa zaznamenával čistý prírastok. Pokusné rodiny mali v priebehu sezóny so 70,6kg oproti kontrolným so 62,1kg neparte väčší prírastok na váhe. To ukazuje, že pokusné včelstvá intezívne využívali znášku.
Stručne povedané: naše pokusy ukázali, že vyrezávaním zaviečkovaného trúdieho plodu včelstvá nezaostávajú v znáške a je to účinné opatrenie v boji proti klieštikovi včeliemu. Pri tom je dôležité, aby sa trúdi rámik umiestňoval priamo k plodisku - správne umiestnený rámik a pravidlené vyrezávanie v 1-2 týždňových cykloch počas sezóny môže zredukovať populáciu klieštika o 85%.
Ale vyrezávanie trúdieho plodu nesmie byť jediné opatrenie proti klieštikovi včeliemu. Týmto odstránime len klieštikov, ktoré práve v tom momente spôsobujú najmenšiu škodu včelstvu. Avšak roztoče, ktoré sa nachádzajú pri plode robotníc, sa môžu nerušene rozmnožovať. Z toho môžu vznikať jedince, ktoré budú uprednostňovať plod robotníc. Preto je dôležité vytvárať odložence a z produkčného včelstva odobrať väčšie množstvo zaviečkovaného plodu. Nové mladé rodiny ošetriť proti klieštikovi. Veľmi dobrý spôsob, ako bojovať proti klieštikovi je aj kompletné odobratie plodu. Kombináciou obidvoch spôsobov je možné udržiavať veľmi nízku populáciu klieštika vo včelstve.

Jeans Radtke a Philipp Neuberger, Deutsches Bienen-Journal 05/2008

Dipl.-Paed. agr. Jens Radtke, vedecký pracovník Včelárskeho ústavu Hohen Neuendorf (Nemecko), 10 rokov viedol jednu včelnicu, na ktorej včelstvám iba vyrezával trúdi plod a tvoril odložence a len zriedkavo počas tohto obdobia bolo potrebné ošetrenie kyselinou mravčou.

Philipp Neuberge pracuje dočasne ako včelár vo Včelárskom ústave Hohen Neuendorf.

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.