Klieštik včelí je vyzbrojený na ôsmich nohách háčikmi, ktoré ho spoľahlivo držia na včele, aby z nej nespadol. Jeho tvrdý panzier má tmavo hnedú farbu a tiež "maskovanie pachom" mu napomáha, aby bol čistiacimi včelami tažko odhalený.
Klieštik včelí sa hryzadlami dýkovitého tvaru napichne do mäkkej časti včely, časti ktoré spájajú jednotlivé segmenty zadočku a živí sa ich hemolymfou ("krvou"). Včely majú otvorený krvný obeh, t.z. že krv (hemolymfa) neprúdi cievami, ale voľne v tele, kde omýva vnútorné orgány. Trubicovité srdce zabezbečuje, že krv v tele koluje, takže sa môže hovorit o krvnom obehu. [1]
Až deväť mesiacov bez prerušenia dokáže stráviť na dospelej včele. Bez hostiteľa za optimálnych podmienok uhynie zhruba po týždni. [2]
Rozmnožuje sa výlučne pri zaviečkovanom plode. V porovnaní s ostatnými roztočmi je vyzretie vajíčok a vývoj veľmi urýchlené, párenie je presne načasované. Väčšinou prestupujú do bunky s larvou zo včiel, ktoré sa starajú o plod, do robotníčej približne 20 hodín pred zaviečkovaním a 50 hodín do trúdej bunky. Klieštik včelí to rozpozná podľa typického pachu, pravdepodobne výber hostiteľa ovplyvňuje aj teplota, pohyby a tvorba CO2 larvou. Na ústom ústroji a na prvom páre chodidiel má klieštik k tomu príslušné zmyslové orgány. Keď si klieštik nie je istý, ostáva na včele, prechod na primladú larvu, alebo prechádzka po pláste by bola preňho životne nebezpečná.
Gérard Donzé z Liebefeldu pozoroval priebeh rozmnožovania klieštika v priehľadných bunkách. Keď prestúpi samička klieštika do bunky k larve, pretlačí sa na dno a ponorí sa do kŕmnej kašičky, vystrčená dýchacia trubica ju ochráni pred utopením. Približne 6 hodín po zaviečkovaní bunky nastáva pre klieštika nebezpečná situácia: larva spotrebovala kŕmnu kašičku a prudko sa pokyvuje aby sa zakuklila. Aby klieštik nebol pripučený, drží sa na larve a saje pri tom je krv (hemolymfu) - z toho získaná bielkovina je použitá na tvorbu vajíčok.

Rodinka klieštika včelieho.[2]
Hore z ľava do prava: ešte nevyfarbená dcéra,dve mladé samičky.
Dole z ľava do prava: samček, matka, vyvinutá dcéra Po zaviečkovaní bunky ostáva samičke klieštika 12 dní (v trúdej bunke 14 dní) na rozmnožovanie. Aby sa získal čas, aktivuje sa samičke zrenie vajíčok už pri vniknutí do plodovej bunky. Toto aktivuje pach včelej larvy. Už 70 hodín po zaviečkovaní kladie samička prvé vajíčko v blízksti viečka bunky - tam je nabezpečnejšie miesto. Z tohoto vajíčka sa vyliahne samček. V odstupe 30 hodín nasledujú ďalšie 4 - 5 vajíčok, z ktorých sa vyhliahnu samičky. Vajíčka sú pozoruhodne veľké, potomstvo klieštika je v nich už v pokročilom štádiu vývoja. Po 36 hodinách sa z vajíčka vyliahne "protonymfa". V priebehu 6 dní sa vyvynie dospelý samček, jeden a pol dňa po ňom sa liahnu prvé dospelé samičky. Celá rodina klieštikov sa kŕmi na bruchu včelej larvy, zväčša z jedného miesta, lebo mladé roztoče nemôžu bez pomoci matky príjmať potravu.

Načasovanie vývoja klieštika včelieho s vývojom včelieho plodu

Párenie, hore je samček.[2] Samček klieštika včelieho má jemné telo. Je do žlta sfarbený, veľkosťou 0,85x0,8 menší ako samička, ústny aparát má prispôsobený na prenos spermií [3]. Mimo bunky neprežije, preto párenie prebieha už v zaviečkovanej bunke, pri slabom napadnutí včelstva klieštikom, keď sa v bunke vyskytuje len jedna samička, sa pári brat so setrami. Vyzerá to tak, že príbuzenské párenie nespôsobuje u klieštika žiadny problém. Akonáhle mladá samička roztoča dospeje, príde k miestu kde sa roztoče vykalujú a tam prebieha párenie. Samček sa prekĺzne na jej brušnú stranu, vyberie zo svojho pohlavného otvoru balíček semena a svojím ústnym ústrojenstvom rúrkovitého tvaru ho zaviedie samičke do pohlavného otvoru. Jedna samička sa pári viac krát, aby mala dostatok spermií pre viacnásobné rozmnožovanie. Len čo dospeje dalšia samička, samček sa potom zaoberá len s ňou, aby bolo pred vyliahnutím včely čo najviac oplodnených samičiek.
Veľa faktorov ovplyvňuje počet úspešne oplodnených samičiek do otvorenia bunky - dĺžka včelej sezóny (plodovania) a tým dostupnosť vhodného včelieho plodu, rasy včiel a pohlavia včelieho plodu. Pri plode trúda je väčší reprodukčný úspech, v priemere 2,6 dospelej samičky klieštika. Pri plode včely robotince je to asi 1,4. Ako keby si toto klieštik uvedomoval a preto uprednostňuje k rozmožovaniu trúdi plod. Trúdi plod býva napadnutý klieštikom až 8x viac ako plod robotnice. Za to sú "zodpovedné" predovšetkým chemické látky z povrchu larvy. Pravdepodobne ale toto uprednosťovanie trúdej bunky vzniká skôr pasívne vďaka dlhšiemu času liahnutia sa trúda oproti včele robotnici, alebo častejším kŕmením trúdieho plodu a tým teda častejším kontaktom robotnice so značne väčšou larvou trúda. Keď sa mladá včela vyliahne, opúšťajú dospelé samičky roztoča na nej bunku a v priebehe niekoľko hodín prestúpia na iné včely. Uprednostňujú včely, ktoré sa starajú o plod, čím sa im zvyšuje šanca opäť sa dostať do bunky ku včelej larve. Mladé oplodnené samičky sa v priebehu nasledujúcich 4-14 dní votrú do bunky s plodom a rozmnožujú sa [3].

Počas hlavného obdobia plodovania včiel je až 80% roztočov z celkového počtu jednej včelej rodiny v plodových bunkách [2]. Každá samička klieštika sa rozmnožuje 2-3x, tak vzniká každý rok z jedného roztoča asi 100 potomkov. Tak sa rýchlo rozširuje populácia klieštika v úli a v jeseni ešte viacnásobne: viaceré roztoče sa votrú k jednej larve. Takto napadnutá larva sa liahne zoslabnutá alebo úplne zmrzačená a tým aj v úli neschopná vykonávať svoje úlohy. Okrem toho klieštik prenáša choroboplodné zárodky, čo tiež vo výraznej miere prispeje k zániku včelstva. Pri teoretickom počiatočnom stave 10 klieštikov v úli, zostáva ich počet v prvých dvoch rokoch relatívne nízky, tretí rok sa ich stav zvýši na 4000 a štvrtý rok na 10000 [3]. Ak sa neaplikuje vhodné ošetrenie proti klieštikovi, zoslabnuté zimné dlhoveké včely nedožijú do jari a rodina nemá dostatok starých včiel, ktoré by vychovali nové letné včely a včelstvo neprežije.

Zdegenerované včely vplyvom varoózy, tieto už nie sú schopné naplniť svoje poslanie.

Naša včela západna (Apis mellifera) je pre klieštika včelieho "ľahká obeť": zdá sa, že tento parazit nevsadil na dlhodobé spolužitie, ale na krátkozraký maximálny úspech. Ak nejaká rodina vplyvom silného napadnutia klieštikom skolabuje, klieštik prestúpi na včely, ktoré rabujú toto zoslabnuté včelstvo. Všetky ľudské snahy vyšľachtiť odolné včely, alebo znížiť agresivitu klieštika sú zatiaľ bez úspechu (stav k roku 2008).

Pôvodný hostiteľ klieštika Apis cerana v ázijskej oblasti a africké včely v južnej Amerike, ktoré majú s ním do činenie od roku 1972, obmedzujú jeho rozmnožovanie a udržujú jeho stav v prijateľných hraniciach. Toto pravdepodobne nie je dôsledkom menej agresívneho druhu roztoča, ale vlastnosťami včiel: čoraz viac je diskutované o čistiaciom pude voči plodu napadnutého klieštikom, alebo voči klieštikovi na dospelej včele.
V svojej pôvodnej domovine sa klieštik rozmnožuje len pri trúdiom plode. Pred nedávnom sa v južnej Amerike len polovica populácie klieštika rozmnožovala pri plode robotníc. U plodu kraňskej včely, dovezeného z Európy, na tom istom mieste to bolo cez 80%, tak ako je to v Európe. U svojho pôvodného hostiteľa Apis cerana sa do trúdej bunky votrú 2-3 roztoče a túdy tak zoslabnú, že sa vyliahne len každý štvrtý, poprípade len každý desiaty trúd. Trúdy Apis cerana sa zakuklujú do pevnejšieho kokónu ako naša európska včela, zoslabnutý trúd nemá dostatok síl sa vyliahnúť a ten pevný kokón možno tak uvezní klieštikov, že sa nedokážu preniesť na včely, ktoré vynášajú mŕtvy plod.