Poniektorý včelári sú so svojimi včelami na vojnovej nohe. Otvorenie úľa vyzerá ako nejaký
nový druh kontaktného bojového umenia. A počas obdobia rojových nálad majú včely stále
zbalené kufre. Na vine je, ako vždy, vláda. V auguste/septembri je vhodný čas na výmenu takýchto kráľovien.
V neskorom lete sa včely aj s matkou takýchto rodín jednoducho ometú pred letáč inej
produkčnej rodiny.
Mladé rodiny, menej starostí
Teraz na konci leta sa matky budú zodpovedať za chyby svojich včiel a zaplatia
za to životom. V júli mám včelstvá v troch vekových kategóriach: mladé rodiny (odložence) s
tohtoročnou matkou a staré (produkčné) rodiny s jedno-, alebo dvojročnou matkou.
Pri zužovaní včelstiev v auguste som zrušila všetky produkčné rodiny s dvojročnou matkou a posilnila
som nimi produkčné rodiny s jednoročnou matkou.
Takže teraz budem podávať zásoby na zimu len mladým rodinám a produkčným rodinám s jednoročnou
matkou. Do nasledovnej sezóny mi pritom počet rodín neklesol, lebo som v máji z každej produkčnej rodiny vytvorila minimálne
2 odložence, ktoré v nasledujúcej sezóne nahradia tie zrušené produkčné rodiny.
Za výhody tohoto spôsobu omladzovania včelstiev považujem:
Odpadá práca s vyhľadávaním starej matky, lebo všetky včely spolu s matkou
ometiem pred letáč. Kto chce mať istotu, že sa aj stará matka nedostane do úľa, môže dať pred letáčový otvor materskú
mriežku (obr. 1).
Na jar žiadne rodiny bez matky. Tie vznikajú väčšinou, keď sa včely pokúšajú (často v septembri) o tichú výmenu matky (obr. 2).
Silné rodiny. Kto zazimuje silné rodiny, spravidla na jar sú prezimované v dostačnej sile.
Obr. 1: Materská mriežka pred letáčom, aby sa stará matka nedostala do úľa.
|
|
Obr. 2: Pokus o tichú výmenu matky.
|
Najlepšie rodiny v sezóne mávam tie, ktoré boli rok predtým založené ako odložence.
Odložence vytvorím v máji z jedného plástu s plodom bez matky, alebo z 1000 včiel s neoplodnenou
mladou matkou. Tieto mladé rodiny vypĺňajú začiatkom augusta ešte len polovicu nádstavku, ale v
nasledujúcej sezóne štartujú s neskutočnou vitalitou. Dôležité je, aby sme
mladé rodiny zbytočne nerušili v ich vývoji! Na rozdiel od produkčných rodín mladé
rodiny ešte po letnom slnovrate aktívne plodujú (viď graf). V auguste dosahujú
maximálny rozsah plodiska, o tri týždne neskoršie najväčší počet včiel. Preto
ošetrenie proti klieštikovi a podávanie zásob u mladých rodín vykonávame
neskoršie, ako u produkčných. Mladé rodiny ošetrujeme proti klieštikovi včeliemu až
koncom septembra - skorší termín by im narobil škody v plode.
Porovnanie vývoja produkčnej a mladej rodiny.
Produkčné rodiny majú začiatkom septembra o polovicu menej včiel ako v lete a približne 1/5 z
ich letného plodiska. To nie je zapríčinené vekom matky, ale tým, že stredoeurópske včely sa
usilujú zimovať v počte okolo 10000 včiel. Preto odložence dlhšie aktívne plodujú a produkčne rodiny
v tom čase už "zaháľajú".
Starostlivosť o mladé rodiny v neskorom lete
Obr. 3: Na 1. pláste z hora je plod, na 2. sú zásoby. Správne by bolo vložiť medzistienku
medzi plást s plodom a zásobný plást.
Obr. 4: Súčastné podávanie zásom a aplikácia KM znižuje účinnosť ošetrenie. Keď pod nádobu so sirupom nedáme fóliu, alebo nejaké medzidno, tak včely väčšinou
vystavajú divú stavbu.
Obr. 5: Pridávanie matky v klietke.
Obr. 6: Spájanie starej rodiny s mladou: starú rodinu ometieme pred letáč mladej rodiny.
Obr. 7: Hrboplod - v rodine bez matky sa rozkládli trúdnice.
Obr. 8: Keď sa v plodisku medzi plodom robotníc vyskytne zopár trúdich buniek, nie je dôvod sa
znepokojovať.
Obr. 9: Rabujúce včely sú čierne bez chĺpkov (na obrázku v ľavo).
Do začiatku septembra obmedzujem prácu s odložencami len na prikrmovanie (každé 1-2 týždne) a vkladanie
medzistienok. Medzistienky vkladám do plodiska! Na obr. 3 je vidieť, čo sa môže stať, keď sa vkladajú
medzistienky na kraj
V druhej polovici septembra ošetrujem odložence proti klieštikovi včeliemu.
Koncom júla/začiatkom augusta vykonám kontrolu
prirodzeného spádu klieštika, aby
som sa vyhla prípadným nepríjemným prekvapeniam. Ak padlo priemerne viac ako 5 roztočov za deň, vykonám jedno
krátkodobé ošetrenie kyselinou mravčou (
vid mesiac august).
Ale toto núdzové ošetrenie u mňa už dávno nebolo potrebné, lebo odložence
ošetrujem kyselinou mliečnou ešte v čase, keď
boli bez plodu.
Začiatkom septembra sa začínajú liahnúť prvé zimné včely. Aj teraz spravím kontrolu prirodzeného
spádu klieštika a keby ich spadlo viac ako 5 za deň, tak by nasledovalo krátkodobé ošetrenie kyselinou mravčou (KM).
V prvej polovici septembra začínam s podávaním zásob na zimu. Približne 95% mojich odložencov ide
do zimy v jednom nádstavku. To, že sú iba v jednom nádstavku, mi uľahčuje ošetrovanie s KM proti
klieštikovi, ale nadruhej strane sťažuje podávanie zásob. Aby si včely nezužovali
plodisko ukladaním zásob, podávam im polovičné dávky (z množstva, ktoré treba doplniť) v 2 týždňovom odstupe.
V závislosti od stanovišta je to spolu:
v teplejších oblastiach 10kg čistého cukru, t.j. 14kg (10litrov) Apiinvertu, alebo
škrobového cukru, čo zapĺňa približne 6 rámikov zanderovej miery
v chladnejších oblastiach 15kg čistého cukru, t.j. 21kg (15litrov) Apiinvertu, alebo
škrobového cukru, čo zapĺňa približne 9 rámikov zanderovej miery
Odložencom podávam zásoby približne o 3 týždne neskoršie ako produkčným rodinám.
V septembri po podaní zásob je plodisko obklopené hrubým zásobným vencom, ktorý chráni
plod pred kyselinou mravčou (KM) počas ošetrenia proti klieštikovi. Teraz si odsledujem
prirodzený priemerný spád klieštika - ak je viac ako 1 za deň vykonám
ošetrenie s KM, aby zimné včely, ktoré sa liahnú od septembra, neboli
poškodené klieštikom včelím.
Kto podáva zásoby a súčastne ošetruje s KM (ako na obr. 4) sa nesmie čudovať,
keď sa aplikácia KM minula účinkom - výpary KM sa viažu na vodu v sirupe a tým
je nižšia koncetrácia pár KM v úľovom priestore. Na obr. 4 vidíme, čo sa stane, keď
sa nádoba so sirupom položí rovno na rámiky - keby sa na rámiky položila fólia, tak včely
by nevystavali okolo vedra divokú stavbu.
Inou alternátívou ošetrenia proti klieštikovi je použitie tymolu (Thymovar, Apiguard), ktorého
účinnosť je taktiež závislá od teploty. V jesenom období je potrebné vystihnúť teploty
min. 20°C!
Začiatkom októbra dosiahli mladé rodiny veľkosť k prezimovaniu. Odložence, ktoré pri
20°C neobsadzujú všetky rámiky, alebo pri prvých mrazoch neobsadzujú min. 5 uličiek medzi rámikmi, mi
spôsobujú vrásky na čele. Takéto slabé odložence spájam s inými odložencami a to
vyložením nádstavku na inú rodinu. Novinový papier pri tom nepoužívam, jednoducho
vyložím jednu rodinu na druhú a ponechám na včely, ktorú matku si vyberú.
Kto má čas a chuť, môže spojiť odloženec so starou rodinou (alebo vymieňať staré matky) nasledovne: vyhľadať starú matku,
rýchlo ju usmrtiť a nahradiť mladou matkou v klietočke pevne uzavretú. Na druhý
deň otvor klietky zatvoriť kŕmnym cestom. Komu sa nechce hľadať starú matku, tak
mladú matku zavrie do klietky a ponechá v jej pôvodnej rodine (obr. 5). Potom produkčnú rodinu
aj s jej matkou ometie pred letáč mladej rodiny (obr. 6). Plod a zásobné plásty z produkčnej rodiny
(bez včiel) vložiť do mladej rodiny.
Kde je moja "stará"?
Staré matky a príliš zvedavý začiatočníci sú najčastejšie príčiny osirelých
rodín (bez matky). V septembri/októbri je veľmi malá šanca, že včelstvo odchová
novú matku, lebo plodu je už málo a trúdi sa tiež pominuli. Preto sú
v tomto ročnom období včely ochotné prijať cudziu matku. Rodiny, ktoré nemajú v
septembri/októbri žiadny plod, riadne prezrieme, či sa v nich medzičasom
nevyvinuli trúdnice (robotnice kladúce trúdi plod - obr. 7). Ak áno, tak ich za pekného
počasia ometieme o pár metrov ďalej do trávy, plásty roztavíme. Včely sa
vžobrú do iných úľov, trúdniciam sa to nepodarí.
Ak vidíme medzi robotníčim plodom zobár vyčnievajúcich trúdich buniek (obr. 8) nemusíme si
robiť starosti.
Mladé matky, silné včelstvá
Pozor na rabovku
Včely s poškodenými krídlami, bez chĺpkov, čierne a nervózne poletujúce sem a tam - kto
už raz zažil rabovku, ten na to nikdy nezabudne. Na obr. 9 je vľavo včela, "špecializovaná" na
rabovku. V septembri, keď už nie je žiadna znáška, skúšajú sa včely dostať
do iných úľov, aby si tam dačo uchmatli. Najprv jednotlivé
včely skúšajú silu svojich susedov a rýchlo odhalia slabé odložence, neskoré
roje, osirelé, či choré rodiny. Keď sa im podarí dostať do cudzieho
úľa, rýchlo o tom doma informujú a za krátky čas vypukne peklo (obr. 10).
Napadnuté rodiny sa väčšinou už nepodarí zachrániť, v úli je riadny chaos a
strážkyne letáča nedokážu viac rozlíšiť cudzie včely od vlastných. Za obeť padne
veľa včiel a matku rabujúce včely tiež zapichnú. Ked včely oznamujú
vo svojom úli zdroj znášky, pri vzdialenostiach pod 100 metrov neukazujú
smer k zdroju, preto sa včely z úľa rozletia a skúšajú ostražitosť
každej rodiny v okolí. Takto môžu padnúť za obeť aj ďalšie rodiny. Ak
vypukne rabovka, ostatným rodinám riadne zúžime letáčový otvor,
vyrabovávanému úľu zavrieme letáč, odložíme ho bokom a na
jeho miesto dáme prádzny úľ. Rabujúce včely postupne zistia, že už niet čo
brať a rabovka upadne.
Ak zbadáme, že rabovka nie je ešte rozsiahla, zúžime letáč na veľkoť 1-2 včely a dáme
pred letáč dosku (obr. 11) - ale moc sa na to nespoliehajte a naďalej kontrolujte, ako
sa situácia vyvinie.
Rabovke je lepšie predchádzať, ako ju potom riešiť: pri prehliadke včelstva
treba pracovať rýchlo a nenechávať dlho otvorený úľ, najlepšie v podvečer, odložencom
patrične zúžiť letáčový otvor, pri podávaní zásob nerozlievať sirup, auto s krmivom
nenechávať zbytočne otvorené (obr. 12), atď.
Rabovka - načo sa ďaleko túlať ... (G. Liebig)
Obr. 10: Voľne položené plásty zvyšujú riziko vypuknutia rabovky.
|
Obr. 11: Pokus o utlmenie rabovky - zúžiť letáč a prekryť doskou. Ale moc sa na to nespoliehajte.
|
Obr. 12: Včely našli zdroj potravy aj v aute, kde bol otvorený sirup a už začínala rabovka.
|
Toto si môžte v Septembri kľudne odpustiť!
Prácne vytvárať umelé roje, aby sme v poslednej minúte zachránili choré rodiny - v máji založiť odloženec zo zdravej rodiny je podstane menej prácne a viac úspešnejšie.
Neustále podnecovacie prikrmovanie, aby včelstvá dlhšie a viac plodovali - nikdy sa nepreukázalo, žeby si
včely nechali kecať do plodovania. U mladých rodín je to kontraproduktívne, lebo si môžu zaniesť plodisko zásobami.
Strach pred silnou, alebo žiadnou znáškou v jeseni - včely sami vedia, koľko roboty si vziať na plecia.
Rozširovanie mladých rodín starými tmavými plástami - riziko prenosu chorôb! Matky síce
radšej kladú do buniek, ktoré už boli pretým zaplodované, ale keď budú mať k dispozícií len
svetlé plásty, tak nimi neohrdnú.
Oplakávať staré matky - načo nám je rodina, ktorá sa potom v zime pokúša o tichú výmenu matky. Dajme šancu mladým!
Omladzovanie včelstiev tým, že spojíme každú starú rodinu s jednou mladou -
mladé zdravé rodiny nepotrebujú byť posilnené "starcami".
Spájanie rodín pomocou novín - zbytočné. Noviny nám lepšia poslúžia pri podpaľovaní v krbe.
Odkladanie rezervných matiek v oplodniačikoch, či iných mini-úlikoch - zbytočné prácne a
brzdí matky v plodovaní.
Pri pridávaní cudzej matky do úľa, túto namáčať v alkohole, mede, či posypovať kávou -
rozrušené matky budú skorej včelami zapichnuté, ako tie, ktoré sa správajú kľudne.
Staré matky topiť, zakopávať, či vypustiť do prírody ďalej od úľa - humánnejšie je
starú matku hneď a rýchlo rozpučiť.
Pripisovať vinu susednému včelárovi za vysokú populáciu klieštika - namiesto
toho včasná a správna diagnostika a ošetrenie.
Dr. Pia Aumeier, Imkerfreund 09/2008
Pani Dr.rer.nat Pia Aumeier, študovala biológiu na Univerzite Erlangen-Nümberg (Nemecko), zameranie zoólogia/parazitológia. Diplomovú prácu robila na Bavorskom včelárskom ústave v Erlangene. Dizertáciu vo včelárskom výskumnom ústave Univerzity Hohenheim, v ktorej sa zaoberala klieštikom včelím a nadaľej sa tejto téme vedecky venuje. Vo svojom výskume sa jej podarilo izolovať niektoré aromatické látky, pomocou ktorých klieštik hľadá svojho hostiteľa. Okrem vedeckej práce sa venuje praktickému včeláreniu, poriada mnoho kurzov pre začiatočníkov a pokročilých. Spoluatorka niekoľkých včelárskych kníh a autorka nespočetných článkov.
Pani Pia Aumeier počas kurzu pre začiatočníkov.
|
Veľmi dobrá kniha pre začiatočníkov, najmä pre takých, ktorý nemajú potuchy o včelárstve a chcú s tým začať.
Táto kniha uvedie začiatočníka jednoduchým a stručným spôsobom do problematiky, názorne vysvetlí základne
pojmy a postupy.
Autor: Prof. Kaspar Bienefeld
Vydavatelstvo: VÍKEND
Jazyk: český
Počet strán: 96
ISBN: 80-86891-30-5
|
Neprešlo jazykovou úpravou.
Tieto webové stránky nedisponujú diskusným fórom a ani žiadne nie je plánované.
Ak chcete k článku niečo poznamenať, alebo o téme diskutovať, na
www.vcely.sk, alebo
www.vcelarskeforum.cz
sú dobre zabehnuté a naštevované včelárske fóra.
Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder
andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger.
Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.