I. časť: Včely poznajú optimálny spôsob vedenia chovu
Včela medonosná je na Zemi už približne 80 miliónov rokov, čo je dôkaz, že tento hmyz má úžasnú schopnosť sa prispôsobiť
rôznym zmenám, ktoré sa za ten dlhý čas udiali. Dlho žili včelstvá v dutinách stromov - neovplyvnené človekom.
K ich stratégii na prežitie patrilo okrem iného najmä obnova diela, výmena matky a rojenie.
Prirodzený život včelstva
Roj na jabloni.
Keď včelstvo žije prirodzene a nie je ovplyvňované zásahmi človeka, viac krát sa
rojením rozdelí, čo možno ešte v niektorých regiónoch sveta bežne pozorovať.
Roj pozostáva prevažne zo starších včiel a odlieta so starou matkou si nájsť nejakú vhodnú dutinu v strome.
Tam začína nanovo so stavbou diela, zakladaním plodiska, medových a peľových zásob.
V pôvodnej rodine po vyrojení ostali viaceré materské bunky, z ktorých sa vyliahnú
mladé matky. Tie môžu tiež odletieť s tzv. porojom, či porojmi, až na koniec ostane jedna
mladá matka, ktorá po úspešnom oplodňovaciom prelete začne klásť plod.
Iné živočíchy, ako napr. mole, mravce, myši, vtáky a pod. si radi pochutia na včelom diele, či už s obsahom, alebo bez a
tým vlastne odstraňujú staré dielo, čo na druhej strane núti včely, ktoré ostali, k obnove diela.
Takto včely prežili už niekoľko miliónov rokov vo svete, ktorý sa za ten čas často zmenil: krátkodobé, či dlhodobé,
extrémne, či ľahké zmeny klímy, počasia, zloženia stravy a pod.
Človek zmenil životné podmienky
Človek, ktorý je na zemi zhruba 4 milóny rokov, spočiatku zasahoval do života včiel ako
vykrádač plástov s plodom a medom. Toto vlastne pretvávalo až do nedávnej minulosti.
Zmena nastala, až keď človak začal včely prekladať do "umelých" príbytkov, ako napr. slamenné koše. Tento
počiatok chovu včiel bol ale stále naviazaný na vyrezávanie a tým ničenie diela a med sa získaval lisovaním,
nechal sa otiecť, alebo sa jedol s plástami. Včely boli opäť nútene vykradnuté dielo nahradiť. Časť rodín bola
úplne vyrabovaná a časť sa ponechala bez zásahu na prezimovanie a rozmnožovanie. Obnova diela, výmena
matiek a rozmnožovanie včelstiev sa dialo prirodzeným rojením.
Voľné dielo v rámikoch
Až vynájdením rámikov, v ktorých včely stavajú plásty, umožnili v chove včiel
voľné dielo, ktoré nie je upevnené o úľ a dá sa s ním voľne manipulovať.
Rámiky umožňujú pomerne ľahkú kontrolu včelstva, tvorbu odložencov a jednoduché získanie medu
vytáčaním v medometoch.
Ale rámiky so sebou priniesli aj opakované niekoľkoročné použitie diela v
plodisku a medníku. Najviac sa to týka plástov v plodisku, ktoré sú po každej generácii
Človek mení svojimi zásahmi životné podmienky včiel.
včiel tmavšie. Po každej vyliahnutej včele ostávajú v bunke zvyšky kokónu (tzv. košielka), ktoré
poskytujú vhodné prostredie pre rôznych pôvodcov chorôb a preto
staré plásty predstavujú pre včely infekčné riziko. Včely to vedia a rojením
opúšťajú staré dielo a začínajú na inom mieste budovať nové dielo.
Rámiky ale nie sú príčinou starého a nákazlivého diela v úli, ale príčina je vo
včelárovi. Práveže rámiky umožňujú pohodlnú obnovu diela, čierne dielo
v úli je len pre nevedomosť, nedbanlivosť, či lakomosť včelára.
Obnova diela je jedno z najdôležitejších opatrení k zdravotnej prevencii v chove včiel.
Nádstavkové úle a zabraňovanie rojeniu
Nádstavkové úle je ďalší vynález, ktorý výrazne zasiahol do chovu včiel. Pridávaním a odoberaním
nádstavkov môže včelár prispôsobovať úľový priestor podľa potreby včelstva. Keď má rodina
dostatok miesta, oddiali to rojivú náladu, alebo ju včely vôbec nedostanú. Okrem toho nádstavkové
úle umožňujú chovať silnejšie rodiny.
Selekciou a šľachtením sa rojivosť potláča, lebo táto vlastnosť je v modernom včelárstve
považovaná ako nežiadúca. Potlačovanie rojovej vlastnosti včiel samo o sebe nie je zlé, alebo nežiadúce, len
sa tým potláča aj prirodzená obnova matky a zakladanie mladých rodín. Výmena matky a mladé
rodiny sú potom len v rukách včelára a tu je kameň úrazu - bohužial to veľa včelárov podceňuje, alebo
nevykonáva dôsledne.
Nové choroby a škodcovia
Dovlečenie
klieštika včelieho (varroa destructor)
v 70-tich rokoch zapríčinilo, že chov včiel bez použitia chémie už nie je možný. Dlhoročné
používanie tzv. "tvrdej" chémie a v tuku rozpustných látok spôsobilo akumulovanie chemických reziduí vo vosku, ktoré sa
neustále rozširuje medzistienkami. Trend zvyšovania reziduí vo včelom vosku možno dnes zastaviť len
dvoma opatreniami:
Na ošetrovanie včelstiev proti klieštikovi používať výlučne organické kyseliny,
kombinované s biotechnickými opatreniami.
Cielená a nepretržitá obnova diela sprevádzaná zakladaním mladých rodín.
Odloženec - súčasť moderného včelárstva
Bežne sa ako odloženec považuje rodina, ktorej mladá matka ešte nemá za sebou prezimovanie.
V nasledujúcich častiach bude popísané niekoľko spôsobov tvorby odložnecov, ktoré sa označujú aj ako mladé rodiny.
V tejto kategórii sa odlišuje odloženec s matkou, lebo ten má starú matku.
Výhody zakladania odložencov sa dajú stručne zhrnúť do nasledovného:
Protirojové opatrenie - odsávaním z produkčnej rodiny (odobratie časti plodu a včiel).
Obnova diela - napr. z produkčnej rodiny sa odoberú tmavé plásty s plodom a nahradia sa medzistienkami.
Omladzovanie matiek - bežne sa odloženec zakladá s mladou matkou, alebo si sám vychová novú.
Mladé matky sa rozmnožujú len z najlepšieho
genetického materiálu, čo vedie k vylepšeniu genetických vlastností celej včelnice.
Znižovanie počtu klieštikov - odložence majú pri zakladaní pomerne nízku populáciu klieštika,
pri bežnom postupe prestávku v plodovaní, teda aj klieštik má nútenú prestávku v rozmožovaní.
Okrem toho ho možno bez problémov počas sezóny chemicky ošetriť.
Odobraním plodu a včiel z produkčnej rodiny aj túto odľahčíme od klieštika.
Rezervné rodiny - mladé rodiny sú poistkou, ktorou môžme dorovnať straty včelstiev.
Posilňovanie - odložencami môžeme posilňovať iné rodiny, napr. na cielené využitie skorej jarnej znášky.
Opätovné spojenie a medný výkon - keď po určitom čase spojíme odloženec s produkčnou rodinou,
získame silnejšiu rodinu. Ak by sme z produkčnej rodiny nevytvárali odloženec, nedosiahne takú veľkosť, ako dosiahmene, keď
najprv ju rodelíme a potom opätovne spojíme s odložencom. Tým môže produkčná rodina napr. lepšie využiť neskorú znášku, alebo ísť do
zimy vo väčšej sile, dobre prezimovať a na jar ako silná rodina dobre využiť skorú jarnú znášku.
Zvyšovanie počtu rodín - bez mladých rodín sa nemôže žiadna včelnica rozrastať, iba ak by včelár nakupoval rodiny od iných včelárov.
Rôzne spôsoby
V nasledujúcich častiach je popísaných niekoľko spôsobov zakladania mladých rodín, spolu s ich výhodami a
nevýhodami a sú medzi sebou porovnávané. Ak sa niekomu zapáči iný spôsob zakladania mladých rodín, ako sám
robí, mal by si to najprv vyskúšať len na niekoľkých rodinách. Takto sa prípadné chyby a získavanie
skúsenosti pri novej metóde neprejavia tak dramaticky. Potom na základe získaných
skúsenosti si budete postup ďalej optimalizovať.
Mladé rodiny - zakladanie a starostlivosť:
I. Včely poznajú optimálny spôsob vedenia chovu
II. Rojenie - prirodzená tvorba mladých rodín
Pokračovanie (odloženec, zozbieraný odloženec, chovné včelstvo a chov matiek, preletáč, medziodloženec, umelý roj, starostlivosť o mladé rodiny, stratégie v boji
proti klieštikovi včeliemu a mnoho iného zaujímavého) si môžete prečítať v knihe:
|
Odporúčania hodná kniha, ktorá podrobne a hlavne prakticky popisuje rôzne spôsoby zakladania mladých rodín (roj, odloženec, preletáč, medziodloženec, umelý roj, atď.), chov matiek a následnú starostlivosť a ošetrenie včelstviev.
Kniha je určená nielen pre začiatočníkov, ale aj skúsený včelári tam určite nájdu niečo zaujímavé.
S príspevkami od Dr. Pia Aumeier, Dr. Werner vo der Ohe, Margaret Rieger, Sabine a Alfred Schrúferovci a Geert Staemler.
Autor: Friedrich Pohl
Vydavatelstvo: Víkend, 2012
Jazyk: český
Počet strán: 123
ISBN: 9788074330490
|
Dr.rer.nat Friedrich Pohl, biológ, včelár a autor niekoľkých včelárskych kníh a mnohých článkov. Narodený v r. 1963, študoval na Univerzite v Bochume (Nemecko) a Groningene (Holandsko).Včely chová od svojich 14 rokov. Včelami sa zaoberá nielen ako včelár, ale aj profesionálne ako biológ a zamestnanec veterinárnej služby v Brémach (Nemecko).
Neprešlo jazykovou úpravou.
Tieto webové stránky nedisponujú diskusným fórom a ani žiadne nie je plánované.
Ak chcete k článku niečo poznamenať, alebo o téme diskutovať, na
www.vcely.sk, alebo
www.vcelarskeforum.cz
sú dobre zabehnuté a naštevované včelárske fóra.
Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder
andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger.
Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.